Najobľúbenejší učiteľ Obchodnej akadémie Roman Vavro: Práca s tínedžermi nie je jednoduchá

Roman Vavro učí na Obchodnej akadémií študentov informatiku a matematiku. Žiaci ho pre jeho prístup a večne dobrú náladu zbožňujú. Potvrdila to aj naša anketa, v ktorej si ho jasne zvolili za svojho najobľúbenejšieho učiteľa školy. S populárnym pedagógom sme si preto sadli za jeden stôl a pozhovárali sa o jeho práci i živote.

Prečo ste si vybrali práve toto povolanie?

Ľudia v určitom veku prichádzajú k rozhodovaniu o ich ďalšej životnej ceste a o ich budúcom smerovaní. U mňa to tiež nebolo inak. Musel som vychádzať z istých predpokladov, čo som vedel, resp. nevedel. A učiteľstvo je krásne povolanie. Dilema o tom, či byť učiteľom teda nebola žiadna. Dôležité bolo vybrať si tie „správne“ predmety. To chvíľku trvalo a nakoniec to bola matematika a informatika.

Boli vaše učiteľské začiatky ťažké?

Začiatky každej práce sú náročné, človek si zvyká na žiakov, na kolektív, na prácu ako takú. Ale nemyslím, že by boli moje začiatky ťažké, pomohli mi kolegovia a išlo to ako po masle.

Čo je pre vás na tomto povolaní najkrajšie?

Najkrajšie je, keď stretnem svojich bývalých študentov, ktorí ma aj spoznajú, pozdravia ma a prehodia zopár slov. To je krásny pocit, vtedy viete, že vaša práca má zmysel. A oplatí sa ju preto robiť. Alebo tiež úspechy žiakov, ktorých som učil, prípadne učím. V úspechu každého žiaka je kus učiteľa, som niekde čítal (smiech).

Je niečo, čo je pre vás na tejto práci náročné?

Sem-tam sa stane, že človek nemá práve „ideálnu náladu“, alebo ho zasiahne nejaká nečakaná správa, a vtedy musíte prísť do triedy, tváriť sa, že sa nič nedeje, nahodiť učiteľský výraz tváre a fungovať. To je skutočne náročné.

Ste typ učiteľa, ktorý zvykne na svojich študentov zvyšovať hlas?

Dávno sa mi to nestalo. Ale sú to tínedžeri, a tým to nezaškodí. Zvýšiť hlas je jedna vec, kričať druhá vec. Ak to zoberiem z tej druhej strany, na študentov nekričím.

Hovorí sa, že práca učiteľa nekončí ani po vyučovaní. Je to pravda?

Samozrejme. Prípravy na hodiny, oprava písomiek, to všetko sa nedá stihnúť v škole. Nehovorím, že je to stále tak, ale sú dni alebo týždne kedy sa človek takpovediac nezastaví. Ono, práca s ľuďmi je náročná a tobôž s tínedžermi. Vtedy musí človek porozmýšľať ako na to, nastaviť si isté parametre vyučovacej hodiny a rozmýšľať nad ňou. A to sa v škole tiež vždy nedá. Tu by mohli kritici učiteľov povedať, že máme dva mesiace prázdnin. Ja len dodám, že necelé dva mesiace, a nie sú to prázdniny, ale riadna dovolenka.

Máte radšej matematiku či informatiku?

Ako kedy (smiech). Ťažko povedať, ktorý predmet mám radšej. V každom sa nájde niečo, čo mám rád a aj menej rád. Niekedy sa po hodine matematiky zamýšľam, čo som vlastne všetko stihol a nestihol a pripadá mi, že som bol možno pár minút „v tranze“. Na matematike musí človek viac uvažovať, čo na informatike nebýva vždy. Tam je to aj o zautomatizovaných úkonoch.

Čo hovoríte na trend, že je nutnosť mať vysokú školu?

Je zaujímavé, keď si človek niekedy pozrie na aké pozície firmy hľadajú ľudí. Niekedy si myslím, že o pár rokov nám budú variť už aj kuchári vysokoškoláci. V každom prípade nároky na vzdelanie rastú, avšak dôraz by sa nemal klásť na teóriu, ale najmä na prax. Čo z toho, že mám vysokú školu zameranú na sociálnu prácu, keď ani neviem ako to v teréne chodí? Čiže nech má vysokú školu čo najviac ľudí, ale takú, s ktorou sa bude každý vedieť „predať “ a ponúknuť trhu práce svoju kvalitu.

Čo by ste poradili svojím len teraz začínajúcim kolegom?

Snáď len jedno: Pred sebou majú dlhú cestu odovzdávania poznatkov, a keď sa už na ňu vydali, nech nepoľavia. Táto práca je o tom, že to, čo robia, ich musí baviť a vnútorne napĺňať. Pri každej prekážke (nebude ich málo) treba vždy vstať, otriasť sa a ísť ďalej za tým, za čím do školstva išli. Ja som išiel do školstva odovzdať to, čo viem.

Ako trávite voľný čas, keď neučíte?

Momentálne najviac voľného času trávim s 1,5 ročným synom. A keď ešte nejaký zostane, tak rád chodím po Slovensku. Snažím sa hľadať miesta, kde som ešte nebol – pamiatky a rôzne turistické oblasti. Cez leto sú to najmä turistiky po horách, bicyklovanie a behávanie.

Čítajte tiež:

Topoľčianska profesorka Ida Valachová: Deti sa stávajú otrokmi doby, napriek tomu som optimistka!

Topoľčiansky pedagóg Jozef Krajčo: Sú aj študenti, ktorých zaujmete iba keď spadnete zo stoličky

Foto: Martin Novotka