Nesmie u vás chýbať jahňacina na Veľkú noc? Teraz vám ju aj dovezú

Ide o jedno z najkvalitnejších mias, ktoré môže pomôcť zdraviu aj teraz, v časoch pandémie nového koronavírusu. Slovenskí chovatelia dokážu ponúknuť ihneď 600-tisíc kilogramov jahňaciny. Pre TASR to uviedol Daniel Hrežík z odboru komunikácie a marketingu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.

Upozornil, že objednať si ju však spotrebiteľ musí čo najskôr. Chovatelia spustili aj predaj z dvora a ponúkajú donášku do ďalších miest. Spotreba jahňaciny je na Slovensku nízka.

Prečo je zdravé?

Stačilo by pritom podľa jeho slov, aby každý skonzumoval ročne aspoň tri kilogramy ovčieho mäsa. Dosiahol by sa tým rozvoj ovčiarstva a spotrebiteľ by tak pomohol nielen sebe, ale aj krajine.

Podčiarkol, že v časoch pandémie nového koronavírusu môže jahňacina pomôcť. Konzumácia jahňacieho mäsa môže zlepšiť zdravie obyvateľstva.

Jahňacie mäso je zdraviu prospešné najmä vďaka priaznivému pomeru nenasýtených a nasýtených mastných kyselín a pomeru omega 6 a omega 3 mastných kyselín.

Nenasýtené mastné kyseliny pomáhajú regulovať hladinu cholesterolu v krvi. Vedci pripisujú jahňaciemu mäsu aj protisklerotické, protidiabetické či protirakovinové účinky. Okrem toho obsahuje výrazne menej tuku.

Nabité bielkovinami

Jahňacina podľa Hrežíka obsahuje veľa vysoko kvalitných bielkovín, minerálnych látok, železa, medi a zinku. Mnohé nutričné hodnoty má oveľa vyššie ako iné druhy mias. Výnimočná je aj ako zdroj ľahko vstrebateľného železa – jedna porcia jahňacieho mäsa poskytuje zhruba 20 % odporúčanej dennej dávky železa pre muža a 12 % pre ženu.

Ako dopĺňa, ovčie mäso je výborným zdrojom vitamínov skupiny B, ako napríklad B12 či B1, a pôsobí priaznivo na nervový systém. Jahňacie mäso má najvyšší obsah L-karnitínu zo všetkých mias. Pediatri ho preto odporúčajú podávať deťom medzi prvými druhmi mias, ktoré začnú požívať.

Ak vám (ne)vonia

Hrežík poznamenal, že mnoho ľudí odrádza mýtus o nepríjemnej chuti jahňacieho mäsa. Správne pripravená jahňacina je však podľa jeho slov, naopak, delikatesou na celom svete.

Jahňacie mäso je najšťavnatejšie, najmäkšie a najkrehkejšie. Aj mäso z dospelých oviec je vhodné na rôzne špeciality. Problematická nie je podľa neho ani úprava ovčieho mäsa a môžeme z neho robiť všetko to, čo z iného mäsa.

Na Slovensku chované jahňatá tradičným spôsobom na pastve majú podľa Hrežíkových slov najlepšiu bilanciu zdravia a chuti. Kľúčové je preto nájsť si vo svojom okolí chovateľa, ktorý dokáže dodať zdravé a kvalitné ovčie mäso z regiónov.

Doplnil, že ovčie mäso bolo na území Slovenska v minulosti najkonzumovanejším mäsom. Konzervovalo sa údením a solením. Zo solenej baraniny sa pripravovali polievky na slano, ale aj na sladko. Lopatky a stehná sa zavesili do podstrešia, kde sa údilo, využívalo sa všetko, sadlo sa údilo a používalo ako bohatý zdroj energie do rôznych pokrmov.

Potenciál na chov oviec

Hrežík upozornil, že ovčiarstvo na Slovensku však zápasí s rôznymi problémami, ako je nízka cena mäsa, nízka spotreba ovčieho mäsa (ročne len okolo 0,13 kg na obyvateľa), dovoz ovčieho mlieka zo zahraničia, nezáujem o prácu v tomto odvetví a ďalšie. Cieľom chovateľov, Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku a ministerstva je, aby sa mäso vyprodukované na Slovensku doma aj skonzumovalo.

Dodal, že Slovensko má stále obrovský potenciál na chov oviec. Aktuálne sa na Slovensku chová takmer 320-tisíc oviec, ich chov má pritom aj mnoho vedľajších prínosov. Jedným z nich je spásanie trávnych porastov, a tým vytváranie rázu krajiny a obohacovanie pôdy či zlepšenie ekosystémov.

Chov oviec zároveň zabezpečuje vytváranie pracovných miest na vidieku, často na takých miestach, kde okrem poľnohospodárstva a lesníctva takmer niet iného uplatnenia. Dôležité je preto podľa jeho slov konzumovať ovčie mäso celoročne.