November ´89 očami politikov: Šanca na lepší život. Pád režimu, ktorý nás ZADRÔTOVAL v krajine

Ak o slobodu prídeme, môžeme ju získať späť len za cenu obetí. Je dôležité udržiavať našu historickú pamäť v bdelosti, aby nás opäť nerozdelila železná opona. Skonštatovala to prezidentka SR Zuzana Čaputová počas pietnej spomienky pri Bráne slobody pod Devínskym hradom.

Prísľub raja

Práve 17. november 1989 označila hlava štátu za jeden z najvýznamnejších historických dátumov našej minulosti. „Tu, pri sútoku Moravy a Dunaja vstúpil do našich dejín tieň Železnej opony. Ostatý drôt rozdelil svet na dve časti,“ povedala prezidentka. Aj na tomto mieste podľa jej slov položili život mnohí Česi a Slováci i občania iných krajín pri ceste za slobodou.

Pripomenula, že hoci komunizmus sľuboval občanom raj slobody a mnohí naň tak aj dnes spomínajú, musel si režim prísne strážiť hranice, aby z jeho „raja“ ľudia neutekali.

Zadrôtovaní vo vlastnej krajine

November 1989 zničil režim, ktorý svojich občanov zadrôtoval v ich vlastnej krajine a neumožňoval im slobodný pohyb. Pripomenul to predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár počas pietnej spomienky pri Bráne slobody pod Devínskym hradom.

Apeloval na súčasných politikov a riešenie aktuálnych problémov ľudí. Podčiarkol túžbu ľudí vo svete žiť v slobode, voľnosti a demokracii.

Nie všetci ľudia boli podľa jeho slov ochotní podrobiť sa ponižujúcemu postaveniu väzňa vo vlastnej krajine. „Pre mnohých bola túžba po slobode väčšia ako strach z nebezpečenstva a ohrozenia života,“ poznamenal s tým, že od zdvihnutia Železnej opony až po jej pád sa ľudia pokúšali o jej ilegálne prekročenie.

Možnosti pre ďalšie generácie

Predseda vlády Eduard Heger poukázal, že ide o deň, kedy sa ľudia, ktorí mali slobodu hlboko zakorenenú v srdci, jasne a odhodlane postavili totalitnému režimu.

„Odvážne ženy a odvážni muži Novembra ´89 svojimi pokojnými a nenásilnými činmi odštartovali udalosti vedúce k pádu komunizmu a ďalším generáciám otvorili možnosti, aké oni sami k dispozícii nemali,“ uviedol premiér s tým, že sa tak na naše územie vrátila sloboda a po 40-tich rokoch sa konali slobodné a demokratické voľby. Ľudia mohli verejne prejaviť svoj názor, mohli podnikať či bez obmedzení vycestovať. A tí, ktorých režim donútil emigrovať, sa mohli slobodne vrátiť domov.

Boj za slobodu

Podľa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislava Káčera patrí 17. november k najvýznamnejším dňom v našich moderných dejinách.

„Za to, že dnes nežijeme v totalite, vďačíme ľudom, ktorí v roku 1989 s pevným odhodlaním stáli na námestiach po celej krajine. Nežnou revolúciou sa začal náš návrat k hodnotám politického a kultúrneho Západu, kam sme vždy patrili,“ uviedol.

Ľuďom, ktorí sa narodili po roku 1989, treba podľa neho pripomínať, čo naozaj znamenala totalita.

Boj za slobodu a demokraciu významne ovplyvnil aj Československú ľudovú armádu. „Armáda sa veľmi rýchlo transformovala z útočného a represívneho nástroja totalitného režimu na moderné ozbrojené sily, ktoré chránia štát, občanov a sú aktívnou súčasťou medzinárodných bezpečnostných organizácií,“ priblížil minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) s tým, že súčasné Ozbrojené sily SR pokračujú v rozvoji hodnôt a ochrany slobody a demokracie ako jeden z pilierov štátu.

Cesta do NATO

Rezort obrany pripomína, že v roku 1989 sme nastúpili cestu, ktorá vyústila v naše prijatie do NATO a pokračuje dodnes. Vyzdvihuje význam rehabilitácie príslušníkov, ktorí boli v období rokov 1948–1989 prenasledovaní, rozpustenie Varšavskej zmluvy a odsun okupačných Sovietskych vojsk z Československa.

Vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) poznamenala, že Nežná revolúcia sa začala v Bratislave už 16. novembra 1989.

„Udalosti tej zimy zásadne zmenili našu krajinu, spoločnosť, každého z nás. Pád komunistického totalitného režimu nám dal slobodu a demokraciu, šancu na lepší život, ale tiež zodpovednosť. Uniesť slobodu nie je vždy ľahké, ale stojí to za to,“ dodala.

Ministerka kultúry SR Natália Milanová (OĽANO) prosí všetkých, aby urobili krok dozadu, získali nadhľad a aby si spomenuli, prečo ľudia v roku 1989 štrngali kľúčmi na námestiach. „Akýkoľvek spomienkový optimizmus na socializmus nie je na mieste. Spomeňme si na nespravodlivo súdených, popravených, na neslobodu, na režimom bitých a zabitých. Nezabúdajme na okupáciu Slovenska Rusmi a nezatvárajme teraz oči, keď sa ruský agresor opäť rozpína u našich ukrajinských susedov,“ uviedla šéfka rezortu kultúry.