Počestnosť v Bardejove alebo čo sa píše v Súdnej knihe
V mestskom archíve sa nachádza Súdna kniha mesta Bardejov z roku 1559 – 1649, ktorá spomína rôzne príčiny trestných činov a drobných prečinov, súdne procesy a následné, v mene Pána, spoločensky „prípustné“ tresty.
Nepochybne najzaujímavejším čítaním je počestnosť Bardejovčanov a poddaných z okolia, vrámci manželstva i mimo neho, preto som si, pre tento článok vybral niekoľko prípadov. V 16. storočí, ktoré vám priblížim cez súdnu knihu, to určite nebolo ľahké a tresty boli veľmi kreatívne i účinné. Preto sa v starých spisoch uvádza, že začiatkom 17.storočia sa v našom kráľovskom meste zlepšil mravný život. Je tomu tak i teraz ?
Za smilstvo sekera
Po prečítaní niekoľkých strán v Súdnej knihe som sa začal zaoberať mravnostnými deliktami. Dvadsaťtri zápisov najčastejšie vraví o cudzoložstve a následnom treste sťatím. O hlavu takto prišiel nejeden pán. Napríklad aj ženatý sedliak Mateja Crocker, 4. apríla 1559 vo Sveržove, keď podviedol svoju manželku so slúžkou, ktorá následne otehotnela. Ďalším zaujímavým príbehom zo života je prípad Zachariaša Bayera, ktorý pre svoj nemravný život s mladým dievčaťom bol sťatý a dievča bolo na námestí, pre svoj prečin voči mravom, bičované katom a vyhnané z mesta.
Pri vyhnaní z mesta sa v tomto čase používali formulky ako:* „Naveky z mesta a všetkých mestských majetkov k mestu prináležiacich vypovedaná“* alebo „Nikdy sa sem nemá vrátiť“ a podobne. Smilnenie sa týka aj prípadu bardejovského občana, člena mestskej rady Pavla Leopolda, ktorý si myslel, že môže všetko, podobne ako dnešný „kravaťáci“, a tak podvádzal zvonára Jána Blimberga, keď potajomky súložil s jeho manželkou.
Myslím si, že človek nemusí pozerať seriál Californication, či podobné TV shows, pretože sa to dialo a som presvedčený, že aj deje práve tu, v našom meste. V mojom krátkom rozprávaní nemôže chýbať predstieranie. Máte pocit, že predstierať únos vlastnej ženy a detí Osmanmi sa vyplatí, aby ste sa znova oženili po druhýkrát? Verte mi, nevyplatí. Pán Waltenberg bol pre tento čin 6.mája 1575 katom sťatý.
Vďaka kvalitnej vode žijú Bardejovčania dlhšie
Z Bartošovcoch daľeko do ľesa. Aľe bľizko do Bardijova i Prešova
Slamený veniec aj incest
Nie veľmi krásnou mileneckou idylkou je príbeh slúžky menom Sophia. Otehotnela 9. februára 1588 s Marcinom Mybusom z predmestia, ktorý (azda dostal rozum ?) a ušiel. Sophiu tu nechal napospas osudu. Keďže bola tehotná, dostala najľahší trest, aký sa v knihe uvádza. Mestský poverený sluha ju povodil po meste s potupným slameným vencom, aby ju každý videl a nazval ju cudzoložnicou a týmto aktom bola aj vyhodená za brány Bardejova. Prípadov, kde figurujú dvaja milenci, nemravný život za hradbami aj pred bránami mesta, je v stredovekom Bardejove veľmi veľa.
Výnimočným zápisom v knihe je však prípad incestu. Áno, je to tak, nevyhol sa tomu ani Bardejov a jeho okolie. Dva zápisy z roku 1590 zachytávajú prípad Hedvigy, dcéry Tomáša z mestskej poddanskej dediny Vyšná Voľa a jej mladistvých bratrancov Jánoša a Mihala z tej istej lokality. Kvôli incestnému pomeru, ktorý medzi sebou mali, ale hlavne za zabitie Hedviginho muža, boli všetci traja odsúdení na smrť. Hlavná vina za zabitie svojho muža sa pripisovala Hedvige, ktorá bola 20. februára zabitá kolom v svojom následnom hrobe („in sepulchum per palum interfecta“). Bratranci mali byť prísnejšie potrestaní, lenže na príhovor rodičov boli našťastie len sťatí. O mesiac neskôr. Otázkou na ktorú si musí každý odpovedať sám je jasná. Malo by súčasné mesto pri týchto trestoch vyše 33-tisíc obyvateľov?
Módny blog Jany Dishani na tému Bohémske leto
Nová posila Cracovie, Michal Sipľak: „Idem krok po kroku!“
Slamený veniec aj incest
Nie veľmi krásnou mileneckou idylkou je príbeh slúžky menom Sophia. Otehotnela 9. februára 1588 s Marcinom Mybusom z predmestia, ktorý (azda dostal rozum ?) a ušiel. Sophiu tu nechal napospas osudu. Keďže bola tehotná, dostala najľahší trest, aký sa v knihe uvádza. Mestský poverený sluha ju povodil po meste s potupným slameným vencom, aby ju každý videl a nazval ju cudzoložnicou a týmto aktom bola aj vyhodená za brány Bardejova. Prípadov, kde figurujú dvaja milenci, nemravný život za hradbami aj pred bránami mesta, je v stredovekom Bardejove veľmi veľa.
Výnimočným zápisom v knihe je však prípad incestu. Áno, je to tak, nevyhol sa tomu ani Bardejov a jeho okolie. Dva zápisy z roku 1590 zachytávajú prípad Hedvigy, dcéry Tomáša z mestskej poddanskej dediny Vyšná Voľa a jej mladistvých bratrancov Jánoša a Mihala z tej istej lokality. Kvôli incestnému pomeru, ktorý medzi sebou mali, ale hlavne za zabitie Hedviginho muža, boli všetci traja odsúdení na smrť. Hlavná vina za zabitie svojho muža sa pripisovala Hedvige, ktorá bola 20. februára zabitá kolom v svojom následnom hrobe („in sepulchum per palum interfecta“). Bratranci mali byť prísnejšie potrestaní, lenže na príhovor rodičov boli našťastie len sťatí. O mesiac neskôr. Otázkou na ktorú si musí každý odpovedať sám je jasná. Malo by súčasné mesto pri týchto trestoch vyše 33-tisíc obyvateľov?