Poliakovce: Malá dedina s bohatou históriou
Obec bola súčasťou makovického panstva. Kedysi tam mleli múku pre široké okolie.
Poliakovce ležia v Nízkych Beskydách na pravom brehu rieky Topľa pod vrchom Nadevš. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1414. V tom roku kráľ Žigmund potvrdil Cudarovcom vlastníctvo panstva Makovica, ku ktorému patrili aj Poliakovce. Vtedy sa obec nazývala Poljak, čo sa odvíjalo od priezviska prvého šoltýsa, ktorý pol poľského pôvodu. Pravdepodobne aj prvý usadlíci boli Poliaci.
Mleli múku, pálili tehly
Poliakovce boli malou dedinou s prevažne poddanským obyvateľstvom, ktorí chovali dobytok a pracovali v lesoch. Začiatkom 17. storočia obec mala pílu a valchovňu. Cez stred dediny v tom čase pretekal potôčik, prameniaci v Nadevši. Hovorí sa, že dávno predtým tiekol potok popri kostolu do Mlynského jarku. Počas veľkého sucha, voda v studniach vyschla a požiar spustošil obec.
Odvtedy sa ľudia rozhodli zaviesť potok tečúci cez obec. Súčasťou obce bol aj niekoľko metrov od obce vzdialený mlyn, v ktorom sa mlela múka pre široké okolie. Do roku 1955 sa v obci stavali domy z dreva. Od rómskych obyvateľov z Kurimy sa občania z Poliakovec naučili páliť tehly. Vlastné paliarne mali Pri doloch, Pod Nadevšom a Nad školou. To im umožňovalo stavanie domov z tehál.
Chceli by cyklochodník
Obec Poliakovce patrí do zruženia Mikroregión Stredná Topľa, kde patrí dovedna 21 obcí. „V rámci tohto združenia sa nám podarilo zrealizovať viacero projektov. Som vďačný, že sa nám podarila rekonštrukcia čističky odpadových vôd, čo je pre obec veľmi dôležité. Momentálne máme prisľúbenú novú cestu, ktorú by sme chceli začať realizovať už teraz na jar. Cez výzvu orientovanú na cestovný ruch by sme chceli vytvoriť cyklochodník. Viedol by z Kurimy až do Bardejova. Cez náš les sa dá dostať na bardejovskú Kalváriu,“ oboznámuje Jaroslav Tvardzik, starosta obce.
Futbal a stolný tenis
V obci majú k dispozícii futbalové ihrisko. „Kedysi sme tu hrali piatu ligu. Chodili k nám hrať aj futbalisti z Košíc. Bolo to za čias keď takéto akcie financovalo družstvo. V súčasnosti aktívne hrajú len muži. Tohto roku tu budeme organizovať 17. ročník futbalového turnaja Memoriál Jozefa Šoltýsa,“ informuje starosta a dodáva „V blízkej dobe by sme chceli dať opraviť šatne pri futbalovom ihrisku.“ Počas zimných mesiacoch, keď mrzne, si v dedine vytvárajú klzisko. V obecnej sále už tradične každú zimu hrajú okresnú suťaž v stolnom tenise.
„Bohužiaľ vlastný folklórny súbor nemáme, pretože nám chýba muzikant.“
Kartári
Ku koncu roka sa v Polianke uskutočňuje súťaž v kartách, ktorú nazvali Gem. „Je to špeciálna hra, ktorú k nám z Ameriky priniesli naši dedovia v 30. až 40. rokoch minulého storočia. Pri hre sa používajú žolíkové karty a hrajú ju traja hráči proti trom. Hra sa vyskytuje aj pod názvom „pinakeľ“. Podobnú hru hrajú v obci Brezovka, ale má trochu iné pravidlá. Takže preto môžem tvrdiť, že sa hrá u nás a v Amerike,“ konštatuje Tvardzik. Tímy umiestnené na prvých troch miestach obdržia víťaznú trofej. Okrem tejto kartovej hry sa v obci koná aj Poker turnaj.
Chýba im muzikant
„Rok začíname fašiangovým karnevalom. Deti vyzdobia sálu, my napečieme šišky a navaríme čaj. Starším čaj s rumom,“ hovorí starosta. Na fašiangy sa organizuje aj posedenie s dôchodcami. „Na naše kultúrno-spoločenské akcie si pozývame rôzne folklórne súbory. Bohužiaľ vlastný súbor nemáme, pretože nám chýba muzikant. Tanečníci a speváci by sa našli, ale hudobník tu nie je,“ vysvetľuje Tvardzik.
V letných mesiacoch už tradične na ihrisku organizujú Indiánske leto. „Večer pred touto udalosťou prespia deti v stanoch v škole,“ opisuje starosta. V rámci tradičných udalostí si obyvatelia Poliakovec zvyknú spoločne posedieť na Silvestra a spolu vítajú Nový rok. Vlani zorganizovali aj adventný koncert pri ktorom sa podávala mačanka.
Zachovalo sa
Tunajší rímskokatolícky Kostol sv. Alžbety Uhorskej pochádza z roku 1873. Je postavený v barokovo-klasicistickom štýle. Pred kostolom pôvodne stáli dve lipy, ktoré tam v roku 1885 zasadil vtedajší kostolník Jozef Hudák. V roku 1957 aj napriek protestu občanov ich dal zrezať farár Štefan Okóssy. Pred kostolom stojí až do dnešného dňa kamenný kríž, ktorý v roku 1902 dala postaviť rodina Vojteková. „Okrem kostola sa nám tu zachovali sypance a jedná stará drevenica,“ konštatuje Tvardzik.
Organizácie
Primeraným tempom sa obec rozvíja. Ľudia väčšinou odchádzajú za prácou do zahraničia, ale pomaly si v obci stavajú domy. „Máme tu však málo detí. Našu základnú školu navštevuje desať detí a vyučuje sa v jednotriedke. V škôlke máme trinásť detí,“ informuje starosta obce. Budovu bývalej škôlky prerobili a teraz v jednej budove sídli základná škola s materskou.
„Nemáme tu však družinu, pretože na to nemáme priestor. Kvôli tomu, pracujúci rodičia, dávajú svoje deti do škôl buď do Bardejova alebo do Kurimy. V obci majú obchod a stolára. „Kedysi tu sídlila firma, ktorá sa zaoberala výrobou cestovín. Lenže kvôli vysokej konkurencii to skončilo. V minulosti sme tu ešte mali kolára, ktorý opravoval kolesá,“ spomína Tvardzik, starosta obce.