Prečo uprednostňujeme dovážané potraviny pred domácimi
Zákazníci sa v skupine správajú doslova ako ovce. No a táto masová hystéria je Zvýhodou pre hry poniektorých menej čestných potravinárov.
Začneme príkladom zo susedných Čiech: „nákupčí“ nakúpila jablká v Poľsku, previezli sa do Talianska, kde sa zabalili do obalov a označili. Potom sa previezli do Čiech a predávali v akcii ako Talianské Jablká s pôvodom z EÚ. I napriek nízkej akciovej cene sa takto predávali s väčším ziskom a ľudia sa zrážali nákupnými vozíkmi a hromžili, že jablká už neboli po dvoch dňoch dostupné. Okrem zamoreného ovzdušia a zlegalizovaného jablkového podvodu tu bol i spokojný zákazník.
Potravinový kontajner V4
Tieto praktiky sa už dnes snáď trošku obmedzili, naša Štátna potravinová správa vykonala v minulom roku vyše 49-tisíc kontrol. No ani ako štát, tak ani reťazec nedokážu skontrolovať každý produkt. A „prúšvih“ sa väčšinou „žehlí“, až keď sa „prevalí“. U zahraničných výrobkov ani sám reťazec nevie, čím všetkým si prešli. A nemá šancu. Najlepšie by bolo asi zahraničné produkty jednoducho nekupovať, no to je pre člena v EÚ v tomto spoločenstve nemožné. Veď sme jeden super štát, v ktorom sa síce zákazníci rozdeľujú na tých zo západu, ktorí nakupujú kvalitnejšie potraviny a na nás, nakupujúcich zvyšné menejcenné, ale paradoxne tie drahšie. Ešteže má únia potravinový kontajner s nápisom V4.
Prečo kupovať slovenské
Slovensko má pritom veľmi výhodné klimatické podnebie pre pestovanie základných plodín a keby tu bola i snaha štátu, tak by sme tu pestovali i kiwi, pomaranče a banány ako na Islande. Máme kopec minerálnych prameňov, ktoré dokážu otepľovať skleníky aj mimo sezóny. Existuje holandský spôsob pestovania bez použitia pôdy, ktorý je vysoko efektívny a zabezpečí plody i v zimnom období. Možností je neúrekom. Štát však tvorí občan, ale to je už iná káva. Riešením je nákup drahších domácich produktov, aspoň tých, čo sa nevyexpedovali do zahraničia, aj keď nám na Slovensku zväčša ostáva iba to čo sa nepredáva zahraničia. Tieto produkty sú aspoň z časti vystopovateľné, takže je tu nejaká tá šanca dozvedieť sa pár faktov, čo sa týka pôvodu. Podporíte pestovateľa, vytvoríte prácu, takže i domácu ekonomiku a hlavne nepodporíte špekulantov.
Pamätajte na tieto slová, keď si budete kupovať paradajky z Turecka, či Singapuru. Pozerajte sa na veci s nadhľadom a nebojte sa zapojiť i myseľ. Keď vidíte na jarmoku stánok s mrkvou, ale aj s grapefruitmi, choďte si radšej mrkvu zakúpiť k starčekovi, ktorý má vystavené dve mrkvičky. Nielenže podporíte seniora na úrovni chudoby, ale viete, že starček nemá financie, ani záujem o nejaké chemo-pokusy. Poprípade zájdite do obchodu, ktorý ponúka lokálne výrobky, do lokálnej predajne či k domácemu pestovateľovi alebo miestnemu výrobcovi. Jednoducho choďte tam, kde chodia všetci domáci.
Sme úplne čistý?
My sme tí, ktorí rozhodujú, čo a za koľko budeme nakupovať. Reťazce ponúkajú iba to, o čo máme záujem a plnia naše požiadavky. Viňme teda iba samých seba. Samozrejme, aj u slovenských produktov sú isté pochybnosti, čo sa týka pôvodu. Slovenskí pestovatelia majú pochybnosti o pôvode zeleniny, predávanej v jednej zo sietí supermarketov s označením „Slovenská potravina“. Nejeden z týchto pestovateľov bol totiž ovplyvňovaný zahraničným prepravcom, ktorý ich údajne žiadal o vydanie potvrdenia o nákupe „tovaru bez tovaru“. Pestovatelia to rázne odmietli a požiadali o zachovanie anonymity. Preto sme s rozhodli vytvoriť fiktívnu situáciu, ktorú sme položili ako otázku Štátnej veterinárnej a potravinovej správe SR. Chceli sme sa dozvedieť, ako sa s touto problematikou dokážu vysporiadať naše orgány.
Experiment
Otázka: „Pokiaľ napríklad nakúpim a dokladom preukážem jedno percento slovenskej kapusty, ktoré zmiešam s 99 % kapustných hláv vypestovaných v Poľsku, uskladním cez českú firmu v skladoch v Senci, spustím reklamnú kampaň s názvom Kapusty od Seneckého Pestovateľa a budem takto zásobovať všetky slovenské supermarkety, ako potravinová kontrola zistí, že táto konkrétna kontrolovaná „kapustná hlava“ má zaručene slovenský pôvod?“
Odpoveď: „Každú zásielku čerstvého ovocia a zeleniny domáceho pôvodu i zo zahraničia musia sprevádzať sprievodné doklady. Na faktúrach a sprievodných dokladoch s výnimkou potvrdenky pre spotrebiteľa sa uvádza názov a krajina pôvodu výrobkov, a prípadne trieda kvality, odroda, obchodný druh, ak sa to požaduje v osobitnej obchodnej norme, alebo skutočnosť, že plodiny sú určené na spracovanie. V dokladoch je uvedené množstvo výrobkov. Každý prepravný obal musí byť tiež označený povinnými údajmi.
Falšovanie údajov
Predajca nesmie meniť označenie s výnimkou preklasifikovania triedy kvality, ani manipulovať s tovarom tak, že by prišlo k jeho zámene. U každého predávaného produktu musí byť zabezpečená vysledovateľnosť až po primárneho producenta. V prípade, že by nakúpil len 1% slovenskej kapusty hlávkovej a 99% poľskej kapusty, pri dokladovej kontrole by vedel preukázať slovenský pôvod len u jedného percenta. Ak by teda predával všetku kapustu hlávkovú ako slovenskú, bolo by to hodnotené ako falšovanie údajov.“
Každopádne, nech sú už kontroly nastavené a úspešné akokoľvek, my predsa nie sme takí bohatí, aby sme mohli nakupovať lacné potraviny z dovozu. Podkopávame si sami nohy, oberáme sa o kvalitu, prácu a príjmy, likvidujeme vlastné hospodárstvo, chodíme v začarovanom kruhu. Ročný import potravín za vyše miliardy eur je čistá ekonomická samodeštrukcia, hodná na zamyslenie. Nebolo by lepšie investovať do vlastnej plnekontrolovanej produkcie?