Pred 133 rokmi začal v Bratislave fungovať prvý verejný mestský vodovod

Prevádzka bratislavského mestského vodovodu sa začala 1. februára 1886. Slávnostnému výkopu stavby predchádzal pokusný výkop studne.

Prvý bratislavský mestský vodovod začal svoju prevádzku pred 133 rokmi. Túto významnú udalosť si pripomíname práve dnes.

Vodný zdroj

V druhej polovici 19. storočia malo mesto Prešporok asi 50-tisíc obyvateľov a približne 1200 studní. Verejné studne a fontány už nestačili pokryť potrebu pitnej a úžitkovej vody. Myšlienkou postaviť definitívny celomestský vodovod a vybudovať vodáreň sa zaoberala mestská rada už od roku 1868.

Po niekoľkých neúspešných rokovaniach nadviazalo mesto v roku 1879 spojenie s pražskou firmou C.CORTE a spol. Jej riaditeľ, drážďanský stavebný radca Bernhard Sallbach, vynikajúci európsky vodohospodársky odborník z Nemecka, po obhliadke okolia mesta navrhol mestskej rade za miesto vhodného vodného zdroja ostrov Sihoť medzi Bratislavou a Devínom.

Dunaj si tu v úseku medzi dnešným rakúskym Hainburgom a západnou časťou v tisícročných náplavoch vytvoril po svojom ľavom brehu ostrov takmer 3 200 metrov dlhý a 1 200 metrov široký. Pod náplavami sú tu veľké žulové balvany, ílové šošovky a výbežky žulového podložia. Pod touto vrstvou siahajú až do hĺbky vyše 70 metrov morské žulové piesky so zvyškami schránok drobných morských živočíchov. Celý ostrov pokrýva 1 – 3 metre hrubá vrstva piesku, premiešaného s humusom a jemnými naplaveninami.

Pitná voda

Pokusnú studňu na Sihoti vykopali v roku 1882 a komisia pri čerpacej skúške zistila veľmi priaznivé fyzikálno-biologické vlastnosti vody a hlavne jej dostatočné množstvo. Ihneď sa pristúpilo k projektovým prácam. Slávnostný výkop stavby sa uskutočnil 25. augusta 1884. Prevádzka bratislavského mestského vodovodu sa začala 1. februára 1886. Správu mestskej vodárne prevzalo mesto 1. februára 1894.

Denná dodávka pitnej vody dosahovala asi 20 litrov na obyvateľa. Vodu z kruhovej studne s priemerom 250 cm na Sihoti prečerpávala čerpacia stanica v dnešnej bratislavskej časti Karlova Ves, odtiaľ putovala potrubím do koncového vodojemu na Somárskom vrchu (dnes približne Mudroňova ulica v Bratislave) vo výške 73 m nad Dunajom. Vodojem preberal len vodu, ktorá sa nespotrebovala cestou a slúžil na dopĺňanie rozvádzacej siete počas zvýšeného odberu alebo poruchy čerpadiel.

Historický vodárensky systém v Bratislave možno spoznať od roku 2014 v novom Vodárenskom múzeu. Po vyše ročnej príprave rekonštruovaných priestorov ho otvorila Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS). Ide o unikátnu expozíciu v dvoch pôvodných budovách čerpacej stanice z rokov 1886 a 1912. Spolu so záhradami vytvára hodnotnú náučno-oddychovú zónu pre verejnosť.

Zdroj: TASR