Prezident a kráľ si vymenili dary i vyznamenania

Zľava: Nórsky kráľ Harald V. a prezident SR Ivan Gašparovič počas TB po rokovaní delegácií v Prezidentskom paláci. Bratislava, 26. október 2010. Foto: SITA/Jozef Jakubčo BRATISLAVA 26. októbra (WEBNOVINY) – Dary aj štátne vyznamenania si počas oficiálneho prijatia v Prezidentskom paláci v Bratislave vymenili slovenský prezidentský a nórsky kráľovský pár. Ako agentúru SITA informoval hovorca prezidenta Marek Trubač, Ivan Gašparovič udelil štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža I. triedy kráľovi Haraldovi V. a Rad Bieleho dvojkríža II. triedy kráľovnej Sonji.

Ivan Gašparovič dostal od nórskeho panovníckeho páru Rad Sv. Olafa (Veľký kríž) a Silvia Gašparovičová dostala nórsky kráľovský Rad za zásluhy (Grand Officer).

Rád svätého Olafa je nórsky rytiersky rád, ktorý zaviedol švédsky a nórsky kráľ Oscar I. v roku 1847. Je pomenovaný po kráľovi Olafovi II., ktorý bol neskôr známy ako svätý Olaf. Veľkým majstrom rádu je nórsky kráľ. Radom sa oceňujú ním zásluhy osôb za významné činy v mene krajiny a ľudstva. Od roku 1985 sa tento rad udeľuje nórskym občanom, zahraničným hlavám štátov a členom kráľovských rodín ako prejav zdvorilosti. Odznak Rádu Sv. Olafa musí byť po smrti jeho držiteľa vrátený.

Nórsky kráľovský Rad za zásluhy zaviedol nórsky kráľ Olaf V. v roku 1985. Je najnovším nórskym rádom a je udeľovaný cudzincom, nórskym občanom žijúcim v zahraničí, diplomatom, štátnym úradníkom cudzích krajín pracujúcim v Nórsku a nórskym honorárnym konzulom za výnimočné zásluhy v prospech Nórska. Ženy nosia Nórsky kráľovský rad za zásluhy (Grand Officer) na stuhe umiestnenej cez ľavú časť hrude.

Prezident Ivan Gašparovič a Silvia Gašparovičová nórskym monarchom darovali výlučne dary vyrobené na Slovensku. Dva z nich sú exkluzívne sklenené výrobky, umelecké diela – veľká krištáľová vínna súprava a krištáľová plastika od Gordany Turuk s názvom Krištáľová plachetnica odlievaná v čistom krištáli s prímesou zlata a platiny, so zakomponovaným symbolom slovenského dvojkríža. Kráľ Harald V. a kráľovná Sonja si z návštevy Slovenska odnesú na pamiatku aj encyklopédiu o Slovensku a lovecký kalich zo striebra a zlata v tvare medvedej hlavy. Prezidentský pár dostal od nórskych hostí dva originálne sklenené svietniky, obrázkovú knihu o Nórsku a fotoportrét nórskeho kráľovského páru s autogramami kráľa a kráľovnej.

Na Slovensko príde 80 miliónov €Slovensko a Nórsko podpísali počas štátnej návštevy nórskeho kráľovského páru dohodu o Finančnom mechanizme Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a Nórskom finančnom mechanizme. V rokoch 2009 až 2014 príde vďaka tomu do našej krajiny 80,75 milióna eur. Prioritne sú určené na protipovodňové opatrenia, boj proti klimatickým zmenám či zachytávanie a skladovanie uhlíka. Ďalšími prioritami sú zníženie domáceho násilia, posilnenie občianskej spoločnosti, zlepšenie sociálneho dialógu, štipendiá a cezhraničná spolupráca.

Memorandá o porozumení, ktoré stanovujú priority grantov pre obdobie rokov 2009 – 2014, podpísali predsedníčka vlády SR Iveta Radičová a minister zahraničných vecí Nórska Jonas Gahr Store. V rámci Finančného mechanizmu EHP patria k donorom aj Island a Lichtenštajnsko. Finančný mechanizmus EHP poskytne Slovensku 38,35 mil. eur, Nórsky finančný mechanizmus 42,4 mil. eur.

Premiérka Radičová pri tejto príležitosti vyzdvihla, že veľmi oceňuje príspevok Nórska, Islandu a Lichtenštajnska k zníženiu hospodárskych a sociálnych rozdielov v Európskom hospodárskom priestore. „Teší ma skutočnosť, že Slovenská republika je prvou z 15 prijímateľských krajín, ktorá podpisuje Memorandá o porozumení. Táto okolnosť dokazuje intenzívnu a výbornú bilaterálnu spoluprácu medzi Nórskym kráľovstvom a Slovenskou republikou,“ povedala Radičová.

Na programy zamerané na prispôsobenie sa klimatickým zmenám, zachytávanie a skladovanie uhlíka a zelené inovácie v priemysle pôjde v rámci novej dohody 31 mil. eur. „Táto oblasť je prioritou pre Nórsko a mnohé nórske inštitúcie ako napríklad Inovation Norway a iné, sú schopné ponúknuť svoje skúsenosti ako potenciálni programoví partneri,“ konštatoval Store. Nórsko je jedným z najväčších podporovateľov občianskej spoločnosti v regióne. Nórska vláda alokovala pre Slovensko viac ako osem miliónov eur na zriadenie nového fondu pre mimovládne organizácie. Špeciálne je zameranie na rómsku populáciu, jej výzvy zahrnie relevantný program. Dohoda tiež obsahuje podporu cezhraničnej spolupráce zameranú na posilnenie kontaktov, vzťahov a spolupráce s krajinami s vonkajšími hranicami EÚ. Vzniknú aj programy v oblasti zachovania a revitalizácie kultúrneho a prírodného dedičstva a na poskytovanie štipendií vzdelávacím inštitúciám, študentom a učiteľom.

Novým prvkom pre obdobie 2009 – 2014 je nórsky grant vo výške 424 000 eur na Globálny fond pre dôstojnú prácu a tripartitný dialóg medzi zamestnávateľskými organizáciami, odborovými zväzmi a verejnými inštitúciami. Základným cieľom finančných mechanizmov je prispieť k zníženiu ekonomických a sociálnych rozdielov medzi regiónmi Európskeho hospodárskeho priestoru, ktorý okrem všetkých členských štátov Európskej únie zahŕňa aj Nórsko, Island a Lichtenštajnsko. Slovensko dokázalo v rokoch 2004 až 2009 uzavrieť zmluvy na 100 projektov, z toho je sedem blokových grantov a 93 individuálnych projektov. Týmito zmluvami bolo kontrahovaných viac ako 99 percent z celkovej čistej alokácie. Projekty žiadateľov z verejného a tretieho sektora sú spolufinancované do výšky 15 percent zo štátneho rozpočtu SR. Finančné prostriedky je potrebné vyčerpať do 30. apríla 2011.

Nórsko a Slovensko sú partneriSlovensko-nórske vzťahy sú na veľmi dobrej úrovni, na dnešnej tlačovej konferencii po rokovaniach to zhodne konštatovali prezident SR Ivan Gašparovič a nórsky kráľ Harald V. Nórsky monarcha, ktorý je aj s nórskou kráľovnou Sonjou na návšteve Slovenska od pondelkového večera, zdôraznil, že „Nórsko a Slovensko sú partnermi napríklad v rámci NATO, ale takisto v rámci európskych štruktúr, kde Nórsko je pridruženou krajinou Európskej únie“.

Rokovania predstaviteľov oboch štátov boli venované hospodárskej, ekonomickej, ale aj kultúrnej a vedeckej spolupráci. Témou boli aj fondy, ktoré prichádzajú na Slovensko, ako aj do ďalších krajín cez Európsky hospodársky priestor a Nórsky finančný mechanizmus, tzv. nórske granty. Do našej krajiny z nich v rokoch 2010 až 2014 príde približne 80 mil. eur.

Diskutovalo sa aj o účasti vojakov v misiách NATO a OSN, vzťahoch k Balkánu, tiež o migrácii a o Rómoch. Problematika Rómov nemôže byť „postavená špecifikovane ako problematika niektorej krajiny v rámci Európy“, povedal na tlačovej besede Ivan Gašparovič. Keď každá krajina rieši tento problém individuálne, vždy sa nájdu skupiny alebo organizácie, ktoré budú tvrdiť, že sa porušujú občianske práva, myslí si prezident. Preto podľa Gašparoviča „musíme vytvoriť spoločnú politiku európsku, aby k takejto situácii nedošlo a musíme ju vzájomne rešpektovať“.

Gašparoviča tešia nórske investícieVýznam tzv. nórskych grantov vidí prezident SR Ivan Gašparovič aj pri riešení ekonomickej krízy, ktorá postihla nielen Európu, ale celý svet a mala dopad aj na Slovensko. „Ani jedna krajina sama bez pomoci, spolupráce s inými krajinami túto krízu tak ľahko nezvládne. Preto určite táto pomoc zo strany Nórska, pre ekonomiku, ale aj pre riešenie niektorých sociálnych programov má veľký význam,“ povedal ďalej Gašparovič.

Podľa prezidenta „musíme vytvoriť spoločnú politiku európsku, aby k takejto situácii nedošlo a musíme ju vzájomne rešpektovať A musíme sa dostať do postavenia, keď niektorá skupina nebude chcieť od spoločnosti vždy niečo dostávať, ale nikdy nič dávať“. V tejto súvislosti nevylúčil, že by časť zo zdrojov tzv. nórskych grantov mohla ísť práve do tejto oblasti. Ako dodal, „musíme vytvoriť jeden rovnaký občiansky priestor pre všetkých“.

SITA