Ilustračný obrázok k článku Prežili sme 14-dňový pobyt v tme: Ako prebiehajú dni bez svetla a aké stavy VEDOMIA zažijete?
6
Galéria

Prežili sme 14-dňový pobyt v tme: Ako prebiehajú dni bez svetla a aké stavy VEDOMIA zažijete?

Zmienky o meditačných pobytoch v tme nájdeme naprieč rôznymi kultúrami a duchovnými tradíciami. Stávajú sa fenoménom práce na sebe samom aj v našich končinách. Ako taký pobyt v úplnej temnote a tichu vyzerá?

Barbara Dallosová Magazín Lifestyle
Barbara Dallosová Magazín Lifestyle

Prežili sme 14-dňový pobyt v tme: Ako prebiehajú dni bez svetla a aké stavy VEDOMIA zažijete?

Zmienky o meditačných pobytoch v tme nájdeme naprieč rôznymi kultúrami a duchovnými tradíciami. Stávajú sa fenoménom práce na sebe samom aj v našich končinách. Ako taký pobyt v úplnej temnote a tichu vyzerá?

Ilustračný obrázok k článku Prežili sme 14-dňový pobyt v tme: Ako prebiehajú dni bez svetla a aké stavy VEDOMIA zažijete?
6
Galéria

„Ty si sa zbláznila alebo sa tam ešte iba zblázniš!“ Také sú väčšinou reakcie okolia ľudí, keď sa dozvedia, že sa chystáte na dobrovoľný pobyt do absolútnej tmy, ticha a izolácie. Bez telefónu, svetla a s minimálnym kontaktom s okolitým svetom. Pobyty v tme, aby splnili svoj účel, sú 7-dňové. Kto ich zvládne a je mu to málo, ako v našom prípade, skúsi aj 14-dňový.

V rozhovore so šéfredaktorkou Dnes24 Eliškou Šándorovou sa dočítate:

  • Čo je pobyt v tme a ako prebieha?
  • Čo bolo najťažšie a ako vyzerajú fázy krízy?
  • Ako sa človek stravuje, umýva a vykonáva hygienu?
  • Má človek v tme strach, halucinácie či mimotelové zážitky?
  • Aký je to pocit, keď vyjdete opäť na svetlo?

Prečo si sa vôbec rozhodla absolvovať pobyt v tme?

Na prvý, 7-dňový pobyt, som odhodlala v októbri 2020. Absolvovala ho moja kamarátka, ktorá sa zoznámila s duchovne krásne inšpiratívnou Štepánkou Trenz z českých Lysíc, ktorá je u nich priekopníčkou pobytu v tme a má ho už na vysokej úrovni. Česká republika je v tomto smere ďaleko vpred. U nás je téma transformačného osobnostného rozvoja, spirituality, tantry či meditácie, s výnimkou jogy, ešte v plienkach. V Česku nájdete desiatky takých pobytov, u nás ich spočítate na jednej ruke a slovenské sparťanské podmienky ma nelákali. V tom čase som už meditovala šesť rokov, prechádzala som si osobnými transformáciami, krízami, psychickým vyčerpaním a úplným vyhorením. Cesta vnútorného rozvoja je vo mne intenzívna už od narodenia: Kto som? Kdesi v sebe som hľadala odpoveď na túto otázku. Čo tu vlastne robím? Prečo stretávam ľudí, ktorých stretávam? Prečo sa mi deje to a to? Prečo si tu ako ľudstvo viac ubližujeme, ako sa milujeme? Aj keď som z čisto kresťanskej rodiny, cítila som, že je niečo viac, niečo hlbšie, vyššie a silnejšie ako sme my, čo mi z kníh nestačí. Poznatky a poznanie je niečo iné a hľadala som to niečo, čo nás presahuje. A to „niečo“ nesedí kdesi nad oblohou a ani nás netrestá, ani nečaká na náš posmrtný príchod :-)

Ako teda prebieha príchod na pobyt v tme?

Príchody do tmy začínajú vždy v piatok podvečer, aj kvôli práci. Končia nasledujúci piatok ráno. Tam, kam chodievam, je kapacita troch ľudí. Každý máme svoj vlastný plne vybavený priestor s kuchynkou a kúpeľňou. Privíta nás opatrovník, ktorý je počas pobytu jedinou kontaktnou osobou s vonkajším svetom. Ukáže nám našu izbu a na spoločnej večeri nám dá inštrukcie o pobyte, ako a kedy za nami bude chodievať a ako budeme komunikovať. Zároveň sa zoznámime s ďalšími „tmármi“, ktorých už vlastne neuvidíte. A aj doslova.

Zvládnu to všetci, alebo ľudia proste ujdú?

Kto ako :-) Do Lysíc som po prvom týždennom pobyte išla v priebehu ďalšieho roka na dva 14-dňové. Týždeň mi nestačil :-) Koncom tohto roka idem na sedemdňový. Stalo sa mi, že sme prišli do tmy dvaja – traja, ale vychádzala som z nej už len sama. Čo viem aj od majiteľky, mnoho ľudí pobyt predčasne ukončí z rôznych dôvodov. Je to naozaj náročné, ale je to individuálne. Mnohí neustoja strach, pocity úzkosti, obrovské návaly emócií. Iní sa vyspia, oddýchnu si a po dvoch nociach jednoducho odídu. Nevidia v tom zmysel ani význam. Niekto sa nudí, čo je ale obrovský úspech, stav nudy :-) No on odíde, lebo ho myseľ vyženie do práce, k rodine. Niekomu sa začnú vyplavovať nespracované konflikty, staré traumy, často aj z minulých životov, a jednoducho nie je pripravený im čeliť. Ale je to v poriadku. Nie je to zlyhanie, nie je to hanba. Vyznie to smiešne, ale najťažšie je vydržať sám so sebou. S vlastnými myšlienkami a konštruktmi ega.

Tma vám nekompromisne strhne vaše masky, odhalí vrstvy (ne)vedomia, presvetlí vaše temné a svetlé stránky. A vidieť svojich vlastných démonov chce veľa odvahy a lásky: K sebe samému.

Ako teda vyzerá prvá noc?

Celý pobyt je ako tisíc a jedna noc :-) Po spomínanej večeri sa oboznámite so svojím priestorom. Vybalíte si veci. Celý čas ste buď v pyžame, alebo domácom oblečení. Chce to logistiku, lebo nie je možné počas pobytu rozsvietiť si a ísť hľadať ponožky :-) Technicky áno, vypínače sú zabezpečené krytom, aby ste omylom nerozsvietili svetlo, ale váš pobyt rozsvietením svetla končí. Kontinuita tmy je samotným terapeutickým účinkom a zotrvávaním v tme sa to stupňuje. Takže si rozložíte osobné veci, hygienické potreby tak, aby ste ich našli aj po tme. Prvý večer začína symbolickým rituálom. Vypnutím svetla zaspávate pri čajovej sviečke, môžete iba tak sedieť, meditovať či modliť sa. Ako vravím, je to veľmi individuálne.

Tak ako teda vyzerá prvé ráno?

Žiadne nie je :-) Rovnako nie je ani čas. Aj to vám tma odhalí: ilúziu času a priestoru. Všimnite si svoju prvú myšlienku po prebudení: Na 99,99% to bude otázka, koľko je hodín? V tme a tichu prvé dva dni človek spí. Neviete, či je ráno, ani koľko je hodín. Intuitívne vstanete. Moje úplne prvé prebudenie bolo také, že som sa rozplakala. Je to ako zobudiť sa v ničote, vlastnom hrobe. Prázdnote. Tma je jinová, ženská energia. Simuluje vám prenatálny stav materského lona. Rozplakal ma pocit dojatia, silnej lásky k ničote, prázdnu. Existencii ako takej. Zmizla som, nevidela som si telo, iba vnímala, že som a dýcham a vtedy som pocítila prvú duchovnú facku: malosť človeka, veľkosť Ducha. Že sa tu hráme na „majstrov“ sveta, štylizujeme do profesií, súdime podľa vzhľadu, peňazí, pripisujeme si dôležitosť, že ten je váš šéf, ten politik, prezident… A len zhasnete svetlo a ste nikto :-) To malé „ja som“ je zrazu preč a ste „len“ vedomie, čistá energia. Názov nie je dôležitý.

Ako prvé si ráno robíme raňajky, hygienu… Dá sa to v tme rovnako?

V tme som si uvedomila, aké sme úžasne inteligentné bytosti. Akoby sa mi kdesi zapol inteligenčný navigačný systém. Každý váš pohyb je vedomý. Vedome si varíte kávu, zalievate čaj, umývate sa. „Čosi“ mi vždy našepkalo, ako sa pohybovať, kam sa otočiť, čo kde mám položené. Ako prevariť v kanvici vodu, odmerať si kávu, zaliať ju vriacou vodou a nepopáliť sa. Tým, že do úzadia ide všetko fyzické, do popredia vstupujú intuícia, mimozmyslové vnímanie, bdelosť. Vône, chute a zvuky sú ostrejšie. Dotknete sa šálky a úlohou oka je vám sprostredkovať fyzický obraz. V tme nie je aký, takže oči sa namáhajú. Aj preto je počas celého pobytu potrebné mať oči zatvorené a nosiť škrabošku.

Pobyt v tme má svoje fázy. Ako vyzerajú? Článok pokračuje na druhej strane.

Pobyt v tme, Lysice
6
Galéria
Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín