RANNÁ ŠTVORKA: Vo štvrtok klesnú teploty na 12 až 17 stupňov, meniny má Ferdinand
Pranostika na dnes znie: Chladný máj bez mrazu gazdovi je milý, bude mnoho sena bez chyby v obilí. Meniny má Ferdinand. Zamračené a občasný dážď. Teploty 12 až 17 stupňov C.
Západ: prevažne zamračené a občasný dážď. Najnižšie ranné teploty 12 až 9 a najvyššie denné 14 až 17 stupňov C.
Stred: prevažne zamračené a občasný dážď. Najnižšie ranné teploty 11 až 6 a najvyššie denné 12 až 16 stupňov C.
Východ: prevažne zamračené a občasný dážď. Najnižšie ranné teploty 11 až 7 a najvyššie denné 12 až 16 stupňov C.
Meniny má Ferdinand
Mužské meno Ferdinand má germánsky pôvod a význam mena je „smelý ochranca“. Na našom území sa vyskytuje ojedinele. Ferdinandovia, ktorí majú meniny 30. mája, sú veľmi zvedaví, niekedy až priveľmi, preto sa môžu ocitnúť v chúlostivých situáciách. Často im chýba objektívnosť. Nie sú veľmi sebavedomí, ľahko sa u nich môže prejaviť skrytá plachosť. Majú sklon k rezignovaniu a útekom od povinností.
Nositeľov tohto mena priťahuje povolanie spájajúce intelektuálnu a manuálnu činnosť, napríklad obchodník. V živote sa im ponúkajú šance, ale nie vždy ich využijú. Mali by sa svedomito starať o svoj dar intuície a nepremrhať kapitál šťastia.
Majú dobré zdravie, ak sa vyhýbajú duševnej prepracovanosti. Dobre odolávajú telesnej únave. Prospeje im, keď budú jesť viac karfiolu, uhoriek, mandlí a jahôd. Ovplyvňuje ich planéta Saturn.
Obľúbenými farbami Ferdinanda sú tmavomodrá, sivá, ochranná rastlina kokorík, ochranné kamene opál a granát.
Stalo sa doma
1897 – Vynálezca a konštruktér Ján Bahýľ uskutočnil v Bratislave prvý let vrtuľníkom vlastnej výroby. Vzniesol sa do výšky štyroch metrov.
1909 – V Košiciach otvorili prvé stále kino Uránia.
1917 – Na otváracom zasadnutí rakúskej ríšskej rady (zasadala prvýkrát od roku 1914) predniesol František Staněk vyhlásenie, v ktorom sa žiadalo pretvorenie Rakúsko-Uhorska na spolkový štát slobodných a rovnoprávnych národných štátov a spojenie československého národa do demokratického českého štátu, zahŕňajúceho aj slovenskú vetvu národa.
1918 – V Pittsburghu (USA) podpísali tzv. Pittsburskú dohodu o vytvorení spoločného štátu Slovákov a Čechov.
1936 – V Trenčianskych Tepliciach sa konal (trval do 1.6.) prvý kongres spisovateľov Slovenska, ktorého organizátorom bol Spolok slovenských spisovateľov.
1948 – Konali sa parlamentné voľby, voliči však mohli hlasovať iba za jednotnú kandidátku zostavenú komunistami (70 percent kandidátov bolo z Komunistickej strany Československa – KSČ), alebo do urny vhodiť biele lístky.
1991 – V bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves vznikla spoločnosť Volkswagen Bratislava, spol. s r.o. s 80 percentným podielom nemeckého koncernu Volkswagenu AG (VW AG) a 20 percentným podielom Bratislavských automobilových závodov (BAZ), a.s.
Stalo sa vo svete
1434 – V bitke pri Lipanoch bolo vojskami umiernených husitov a katolíkov porazené vojsko radikálnych husitov (táboriti, sirotkovia).
1911 – Uskutočnili sa prvé automobilové preteky na 500 míľ v americkom Indianopolise, zvíťazil Ray Harroun.
1913 – Podpisom zmluvy z Londýna sa skončila Prvá balkánska vojna medzi Tureckom a balkánskymi štátmi.
1971 – V rámci programu Mariner vypustili USA vesmírnu sondu Mariner 9 smerom k planéte Mars.
1980 – Vtedajší pápež Ján Pavol II. pricestoval na návštevu Francúzska. Bola to prvá návšteva pápeža v tejto krajine od roku 1814.
1981 – Pri pokuse o prevrat zabili bangladéšskeho prezidenta Zijáura Rahmána.
1998 – Severný Afganistan zasiahlo zemetrasenie o sile 6,6 stupňa Richterovej stupnice. Vyžiadalo si približne 5000 ľudských obetí.
2001 – Na šesť mesiacov väzenia nepodmienečne, na dva roky väzenia podmienečne a na pokutu v sume milión frankov odsúdil trestný súd v Paríži (Francúzsko) bývalého francúzskeho ministra zahraničných vecí Rolanda Dumasa za zneužitie spoločenského majetku v afére ropnej spoločnosti Elf.
2005 – Iránske horolezkyne Farkhondeh Sadeghová a Labeh Keshavarzová sa stali prvými moslimkami, ktoré úspešne zdolali vrchol najvyššej hory sveta Mount Everest.
Skladba dňa
1943, Peter Lipa, Prešov, spevák, skladateľ, aranžér, organizátor, aj publicista a moderátor. Vyštudoval stavebnú fakultu SVŠT aj postgraduál žurnalistiky na filozofickej fakulte UK. Pracoval ako hudobný redaktor v bratislavskom rozhlase. Svoju spevácku dráhu začínal v roku 1963 v skupine Struny, ktorá bola zložená zo študentov architektúry a stavebnej fakulty. V roku 1967 spieval so skupinou Istropolitana. V roku 1968 bol jedným zo zakladateľov skupiny Blues Five, s ktorou získal na 2.beatovom festivale v Prahe cenu ako „objav festivalu“. V 70. rokoch účinkoval s orchestrom Gustáva Offermmana, Revival Jazz Bandom a skupinou Hej. V 80. rokoch bola jeho spevácka dráha spojená s formáciou Lipa-Andršt Blues Band a potom od roku 1986 so skupinou T + R Band. V roku 1997 si zostavil vlastnú sprievodnú skupinu Peter Lipa Band. Od roku 1976 je dramaturgom aj promotérom najväčšieho slovenského festivalu Bratislavské jazzové dni. Z jeho diskografie zaujali albumy Naspäť na stromy (1995, skladby Nevešajte, volá Caracas, Štyri kone vrané), Čierny Peter (1998), Bistro (2000), Beatles In Blue(s) (2002). Veľmi úspešný bol album Lipa spieva Lasicu (2005), ktorý získal štyroch Aurelov. V máji 2012 vydal štúdiový album s názvom Lipa 68 a v októbri 2013 album Návšteva po rokoch, na ktorom sú piesne s textami Milana Lasicu. V októbri 2016 vyšiel vinylový dvojalbum Podobnosť čisto náhodná. Kompilačná 2LP ponúka 20 pesničiek, ktoré vznikli na texty Milana Lasicu za posledných 35 rokov. Okrem vystúpení s vlastnou sprievodnou skupinou, ktorú vedie jeho syn Peter Lipa mladší, hosťuje s ďalšími orchestrami v susednej Českej republike, spolupracuje s prešovskou formáciou AMC Trio, koncertoval už aj so známym orchestrom Bratislava Hot Serenaders. V decembri 2018 vydal album Slovenské evergreeny a v apríli 2019 album Dobré meno.
Foto: ilustračné