Remeslo má zlaté dno, no je skôr na dne. Premiér Pellegrini apeluje aj na rodičov
Východ Slovenska sa v štatistikách nezamestnanosti dlhodobo ocitá na popredných priečkach. Problémom však nemusí byť iba nedostatok práce, ale aj chýbajúci ľudia v niektorých povolaniach.
Stará múdrosť hovorí, že ak ste remeselne zručný, môžete si byť istý, že budete mať zaistenú budúcnosť. Tému zatraktívnenia stredných odborných škôl a ich vyučovacích predmetov riešili už všetci ministri školstva. Vrátane premiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD), ktorý rezortu krátko šéfoval v roku 2014.
Práca by bola, ale…
Na stav, že za dlhodobo vysokou nezamestnanosťou v niektorých okresoch nemusí byť len nedostatok práce, upozornil Pellegrini aj na výjazdovom rokovaní vlády v Giraltovciach (17. septembra).
Okres Svidník patril roky k problémových kútom Slovenska na mape práce. V roku 2015 atakovala región miera evidovanej nezamestnanosti takmer 20 %. Ku koncu júla tohto roka 10,78 %.
„Akčný plán, ktorý bol prijatý pre okres Svidník, prináša svoje výsledky. Znížili sme nezamestnanosť skoro o polovicu a vytvorili čochvíľa 1400 nových pracovných miest. Čo ma ale zarazilo počas rokovania, zamestnávatelia si sami žiadajú pracovnú silu zo zahraničia,“ uviedol premiér.
Na „zlatom“ dne
Zamestnávatelia majú podľa Pellegriniho problém zohnať ľudí remeselných zručností ako sú murár, stolár či elektrikár a sú nútení hľadať pracujúcich na Ukrajine a v iných častiach Európy.
„Sú to profesie, ktoré sú žiadané a budú čoraz viac žiadané v Slovenskej republike a budú aj dobre platené a preto naozaj chcem požiadať rodičov, aby nenútili všetky svoje deti študovať na gymnáziách a potom následne na hocijakých vysokých školách len preto, aby mali diplom. Nech im naozaj dajú do rúk remeslo,“ apeloval výzvu aj do radov rodičov a žiakov, ktorí sa budú rozhodovať o budúcom povolaní.
„Nechcem to hovoriť ako nejaké klišé, ale naozaj remeslo má zlaté dno už aj dnes,“ dodal premiér Pellegrini.
Kto mi opraví strechu?
Remeslá sú v povedomí ľudí stále niekde na dne. Nemať pred menom titul a skončiť „iba“ odbornú školu, je na Slovensku akýmsi predsudkom v spoločenskom rebríčku. Ľudí odrádzajú najmä nízke zárobky v tomto segmente a radšej idú „murárčiť“ do zahraničia.
A povedzme si otvorene, pre prerábaní bytov či domov sme ochotní zaplatiť čokoľvek, len nech to niekto dobre a kvalitne urobí. Dôraz na to, že takpovediac nám raz nebude mať kto upiecť chlieb či opraviť strechu, dávali nielen politici, ale aj rôzne organizácie.
„V niektorých remeselných odboroch sú už dosiahnuté nulové stavy žiakov. Vzhľadom na masívnu kampaň a popularizáciu remesiel pre automobilový a súvisiace sektory, odčerpávajú tieto už z pomerne malého množstva detí, ktoré smerujú do odborného školstva najväčší podiel. Pre ostatné, napr. stavebné remeslá ostane naozaj už len veľmi malé množstvo záujemcov, a to v stavebníctve už dnes zaznamenávame kritický nedostatok odborníkov,“ upozorňoval v roku 2017 Slovenský živnostenský zväz (SŽZ) v stanovisku k duálnemu a odbornému vzdelávaniu. Kritickú situáciu videli v povolaniach ako napr. kamenár, podlahár, pekár, maliar.
O tom, že z pohľadu perspektívy je situácia alarmujúca, svedčí aj minuloročná aktivita Cechu strechárov Slovenska. Zverejnili motivačné video na podporu remesla „Strechár“ pod názvom: Remeslo, ktoré má budúcnosť.
Cieľom projektu je podporiť záujem o stredné odborné školy, nakoľko v súčasnosti pretrváva nezáujem o remeslá, ktoré trh práce vyžaduje.
Dlhý zoznam
Ministerstvo školstva vypracovalo v spolupráci so zástupcami stavovských a profesijných organizácií, Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a Centra vedecko-technických informácií SR smernicu, ktorá poukazuje na nedostatočný počet absolventov pre potreby trhu práce.
Nájdeme medzi nimi študijné odbory ako: obuvník, kamenár, železničiar, biochemik či farmár. Chýbajú aj mechanici, klampiari či sklári. Nedostatkom je i starostlivosť o seniorov v sociálnych službách.
Opýtali sme sa ministerstva školstva, aké opatrenia momentálne aplikuje na zatraktívnenie Stredných odborných škôl a podpory duálneho vzdelávania.
Finančná motivácia
„V rámci novely zákona v roku 2018 sa podporil vstup malých a stredných podnikov do systému duálneho vzdelávania prostredníctvom poskytovania príspevku na kompenzáciu časti nákladov na systém duálneho vzdelávania; zároveň sa zjednodušil postup pri overovaní zamestnávateľov a ich spôsobilosti poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania; zaviedla sa taktiež možnosť absolvovať praktické vyučovanie mimo vlastných kapacít zamestnávateľa (iný zamestnávateľ v systéme duálneho vzdelávania, dielňa) alebo vytvoriť pracovisko praktického vyučovania aj viacerými zamestnávateľmi naraz,“ vyjadril sa pre Dnes24.sk odbor komunikácie a protokolu ministerstva školstva.
Ako ďalej dodáva, k vyššiemu záujmu vstupu stredných odborných škôl do systému duálneho vzdelávania má napomôcť aj odstránenie krátenia normatívu na praktické vyučovania stredným odborným školám či schéma štátnej pomoci, o ktorú mohli podniky a živnostníci zapojení do duálneho vzdelávania žiadať do konca marca 2019.
„Výška príspevku na jedného žiaka v duálnom vzdelávaní je zákonom určená v troch úrovniach 300 eur, 700 eur a 1 000 eur,“ uvádza v stanovisku rezort školstva.
Či sú a budú budú tieto opatrenia dostatočne motivovať firmy a či sa odborné školy stanú atraktívnejšie, ukáže čas. Nateraz však naďalej ostáva nezodpovedaná otázka: Zaniknú tradičné remeslá a s nimi aj vedomosti a zručnosti našich predkov?
Foto: archív, TASR