Júlia Vargová Rôzne

Retro aké inde nenájdete: Miesto tisícok socialistických pokladov, FOTO a VIDEO

Hoci Filip Poledovič socializmus ani Nežnú revolúciu nezažil, toto obdobie dejín je jeho srdcovou záležitosťou. V Križovanoch nad Dudváhom mu zasvätil celé múzeum.

Ilustračný obrázok k článku Retro aké inde nenájdete: Miesto tisícok socialistických pokladov, FOTO a VIDEO
27
Galéria
Foto: Júlia Vargová / Zdroj: Dnes24.sk

Vyštudoval politológiu a pracuje ako šofér. Chcel by sa však živiť tým, čo ho baví. V nenápadnom dome v Križovanoch nad Dudváhom, neďaleko futbalového ihriska, sa skrýva obrovské množstvo historických pokladov. Dve miestnosti a garáž plné socialistických relikvií.

Súčasťou zbierky Filipa Poledoviča je okrem dobových uniforiem či medailí aj veľké množstvo predmetov, ktoré boli ešte pred pár desiatkami rokov súčasťou každej domácnosti.

Cigarety v pôvodných obaloch ho vraj nikdy nelákali, návštevníkov však často pokúšajú lentilky v klasickom sáčku. S Filipom Poledovičom sme sa porozprávali o zberateľstve aj o Izbe revolučných tradícií, ktorá drží slovenský rekord ako najväčšie súkromné múzeum dokumentujúce relikvie z obdobia socializmu.

Kedy ste sa začali venovať zberateľstvu?

„História ma fascinovala odmalička. Najskôr som začal zbierať vlajky. Tých mám neskutočné množstvo. Začal som s takými, na ktorých bol z jednej strany futbalový klub a z druhej iné logo. Tak som sa zaujímal čo to bolo a prečo to vzniklo. Vlajočky boli taká reprezentatívna časť klubu, alebo závodu. Vydávali ich ku každému výročiu, splnenému plánu…“

„Napríklad v Trnave na Spartaku robilo päť žien, ktoré tie vlajky šili. Keď Trnava hrala vo svojej najlepšej ére, ku každému zápasu sa vydávala vlajočka.“

Koľko ich máte?

„Cez 25 000 čisto socialistických vlajočiek. V tom počte je aj nejaká tisícka futbalových, ale z toho obdobia.“

Odkedy funguje múzeum?

„Oficiálne sme tento rok mali dvanáste výročie založenia, prvá vlajočka sa ku mne dostala keď som mal možno päť rokov.“

Čím to pokračovalo?

„Prvý bol obraz Gustáva Husáka, prezidenta Československej socialistickej republiky. Ako pätnásťroční chlapci sme obiehali okolité obecné úrady, školy, či niečo na povalách alebo v pivniciach nepozostávalo. Ale už vtedy toho bolo minimum.“

„Husáka som zohnal zo Základnej školy v Majcichove. Gottwald je z burzy starožitností, Zápotocký, Novotný a Svoboda sú od jedného zberateľa, ktorý už nie je medzi nami, od nás z obce. Široký je z Ústredného výboru strany z Bratislavy a Jakeša, Andropova a Černenka som si spravil sám.“

Žijete v rodičovskom dome, ako sa im táto záľuba pozdáva?

„Rodičom musím len poďakovať za to, že mi umožnili využiť priestory v ich dome, kde sa môžeme rozvíjať. Je to veľký koníček. Odmalička ma v tom podporovali.“

Čím sa živíte?

„Momentálne robím šoférčinu a mám vyštudovanú politológiu. Chcel by som sa živiť týmto. V Čechách, konkrétne v Prahe je takéto múzeum. Nemôžem porovnávať Prahu a naše pomery, ale chcel by som jednoducho ukazovať históriu turistom, deckám – deviatakom, ktorí sa o tom učia na dejepise. Už je to také… dnešná generácia mladšia odo mňa vôbec nepozná históriu svojho národa. Je to zarážajúce.“

Ste na múzeum sám?

„Začínali sme piati zberatelia. Teraz, keď porátam pobočky, je nás štrnásť. Spolupracujeme napríklad s chalanmi v Galante, ktorí zbierajú čisto automobily a historické motocykle. Máme známych na Záhorí aj na východe. Takže sa vzájomne dopĺňame.“

Poznáte niekoho s väčšou zbierkou?

„Tento rok sa nám ozvali z Knihy slovenských rekordov a máme certifikát ako najväčšie múzeum. Všetko bolo presne zrátané, knihy, odznaky, medaily, vyznamenania, noviny, uniformy, drogéria…“

A koľko toho je?

„Momentálne počty neviem presne povedať. Aj teraz v sobotu sme zohnali ďalšie veci, boli sme na burze. Uniformy sú tu z celého východného bloku, najviac sa vždy potešíme, keď niečo získame tak, ako teraz nedávno. Jeden pán z obce bol celé desaťročia autobusár a keď skončil, dal nám originál ešte zabalenú ČSAD uniformu. Nohavice, sako, topánky… nikdy ich nevyužil.“

„Často sa ma pýtajú, čo je tu najvzácnejšie? Nie je to otázka, ktorú by som vedel zodpovedať. Tento rok to bude tridsať rokov, čo je táto éra za nami. Tie veci sa už nevyrábajú. Poteší nás úplne všetko. Veľké markety robia retro napodobeniny, to je však len komerčný ťah. Z desiatich závodov, ktoré to kedysi vyrábali dnes fungujú možno dva, alebo aj žiadny. Prípadne sa inak volá a má inú receptúru.“

„Cením si smaltované tabule, tie s názvami ulíc, úradov… Dajú sa zohnať od päť do tisíc eur za kus. Ja mám čisto socialistické, ale tie z prvej republiky či z čias Rakúsko-Uhorska stoja ešte viac. Najviac si vážim veci priamo z obce, alebo z okolia Trnavy. Je to taký lokálpatriotizmus. Pre nás, zberateľov, to má najväčšiu hodnotu.“

Čo všetko zbierate?

„Z režimu od februára 1948 do novembra 1989 zbieram úplne všetko čo pripomínalo každodenný život človeka v tej dobe. Či už išiel do školy, do roboty, na družstvo, za kultúrou, hocikam…“

Múzeum je otvorené pre všetkých, ako ho však vnímajú ľudia z dediny? Je známou atrakciou?

„Ľudia z dediny o tom vedia, samozrejme. Snažíme sa aj robiť niečo pre obec. Na začiatku mája sme napríklad prvýkrát v histórii obce organizovali burzu starožitností na miestom ihrisku a po dlhej dobe sa nám podarilo na výročie oslobodenia obce zorganizovať pietnu akciu pred pamätníkom.“

„Treba hlavne nejakým spôsobom pracovať s mladými ľuďmi, komunikovať s nimi. Nedávať im ružové okuliare, ale ukázať ako bolo. Aby si to vedeli predstaviť. Polstoročie našej histórie predsa nemôžme len tak zahodiť do koša, už nech bola hocijaká. Aj v tej dobe ľudia žili, chodili do práce, študovali…“

Ako sa podľa vás vtedy žilo?

„Sto ľudí, sto chutí. Niekto ten režim neznášal a niekto na naň nedá dopustiť. S dnešnou dobou voľného trhu, kapitálu, ľudí a neobmedzených možností sa to nedá porovnávať. Keď kedysi človek nešiel do roboty, mal na krku políciu. Teraz dostane zopár eur a musí sa postarať. Ťažko povedať…“

Múzeum je otvorené pre každého, kto by si chcel pripomenúť staré časy aj pre tých, čo by sa chceli o tejto dobe niečo dozvedieť. Jednotlivci či celé triedy sú vítané, vždy po dohode na čísle 0944 045 154.

Zdroj: YouTube.com
Izba Revolučných Tradícií Križovany nad Dudváhom
27
Galéria
Foto: Júlia Vargová / Zdroj: Dnes24.sk
Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM