Rusíni a medzinárodná zmluva o menšinových jazykoch

BRATISLAVA 31. januára (WBN/PR) – Práva menšín sa začali v Európe chrániť medzinárodnými zákonmi pomerne nedávno. Platí to v súvislosti s tým, ak ich porovnáme s ochranou ľudských práv všeobecne. Kým pri „všeobecných“ sa ochrana medzinárodnými dokumentmi začala už po druhej svetovej vojne (Všeobecná deklarácia ľudských práv a slobôd z roku 1948, neskôr Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd), k právnej úprave postavenia menšín dospela Európa až oveľa neskôr.
V 90. rokoch minulého storočia tak vznikli dva základné dokumenty Rady Európy spojené s menšinami: Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov (v roku 1992) a právne záväzný Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín (v roku 1995). Oba znamenajú veľký krok vpred, ale ich slabinou je, že je to len morálny apel a ich dodržiavanie sa v praxi nedá právne vymôcť ani potrestať.
Pozrime sa bližšie na obidva dokumenty, ktoré majú zásadný význam aj pre rusínsku menšinu na Slovensku. Tá sa v prípade potreby môže na ne odvolať aspoň v morálnej rovine a niektoré problémy tým aspoň zviditeľniť.

Osobitosti vývoja krajín
V dôvodovej správe charty sa uvádza, že jej zámer je ochrana a záchrana menšinových jazykov, nie práv jazykových menšín. Priamo deklaruje, že tu ide hlavne o zachovanie kultúrneho dedičstva, a to prostredníctvom podpory jazyka vo vzdelávaní, v médiách, v jeho používaní vo verejnom živote, najmä v súdnictve, ďalej v kultúre aj v súkromnom živote.
Charta v podstate priznáva, že menšinové jazyky potrebujú pomoc – ľudia, ktorí nimi hovoria, totiž nemajú zvyčajne možnosti, aby si vlastný jazyk dokázali ochrániť sami. Ak sa im pomoci nedostane, môže sa stať, že Európa nezvratne príde o pestrosť kultúrneho dedičstva zanechaného predkami.
Otázne však je, ktoré menšinové jazyky a v ktorých regiónoch treba v tom-ktorom štáte podporiť. Pretože zákony a historický vývoj sú v každej krajine špecifické. Okrem toho niektorými menšinovými jazykmi sa hovorí na rozsiahlom území a majú kultúrne zázemie, inými hovorí len malá časť ľudí na menšom území a jazyk môže mať značne poškodený potenciál na prežitie. Bez ohľadu na to, či je to dôsledok vládnej politiky, uniformného vplyvu masmédií alebo nepriateľskej atmosféry. Charta teda neurčuje a nevymenúva presne, ktoré jazyky sa majú ochraňovať a štátom ponecháva „voľnú ruku“, aby si určili samy, či majú takéto jazyky a ako ich ochrániť.
Charta žiada od každého štátu, ktorý ju ratifikuje, aby bral do úvahy svoju kultúrnu a sociálnu situáciu, pričom sa rešpektuje politický poriadok krajiny. Dokument dáva dôraz na „historické“ menšinové alebo regionálne jazyky, teda tie, ktorými sa tam hovorí dlhú dobu – nerieši jazyky novodobých migrantov. Pripomína však, že sa netýka ani lokálnych variantov alebo dialektov jedného a toho istého jazyka. Keďže toto všetko ovplyvňujú mnohé psychologicko-sociálne, politické a iné hľadiská, každý štát si sám určí, či je určitá forma na jeho území už samostatným jazykom.

Rozvíjanie rečí
Každá krajina, ktorá sa pripojí k charte, sa zaviaže ku garanciám. Mala by napríklad zabezpečiť vyučovanie a štúdium v priznaných menšinových jazykoch, a to na „všetkých potrebných stupňoch“. Nielen to. Štát ich má podporovať aj tak, že ich umožní skúmať na univerzite alebo v inej adekvátnej inštitúcii, pretože je to dôležité pre rozvoj reči v oblasti slovnej zásoby, gramatiky a syntaxe. Ďalej má zabezpečiť, aby skupiny hovoriace tým istým menšinovým jazykom – aj z iných štátov – mohli robiť kultúrnu výmenu a rozvíjať vzťahy. Pre každý regionálny alebo menšinový jazyk sa má vybudovať podporný orgán zodpovedný za reprezentáciu jeho záujmov na národnej úrovni. Charta sa pri spomenutí rôznych úrovní vzdelania v danom jazyku zaoberá aj kvantitatívnou otázkou a uvádza slová „za predpokladu dostatočného počtu“ žiakov. Uznáva, že od štátov nemôže požadovať opatrenia, ak je dosiahnutie minimálneho počtu žiakov potrebných na vznik triedy zložité – vzhľadom na situáciu určitej jazykovej skupiny. Na druhej strane sa predpokladá, že bežná kvóta potrebná na vytvorenie triedy sa môže uplatniť flexibilne a aj menší počet žiakov možno považovať za „dostatočný“.

Kontrola dodržiavania
Situáciu s jazykmi sleduje Rada Európy prostredníctvom pravidelných správ v trojročnom intervale a následne aj verejnou kontrolou po ich zverejnení. Správu vypracúva Výbor ministrov, ktorý preskúmava informácie predložené z viacerých zdrojov.
Pre Rusínov, rovnako ako pre všetky menšiny v našom štáte, je dôležité, že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré chartu jazykov prijali. Od roku 2002 sa tak pravidelne podrobuje kontrolám a hodnoteniam spomínaného Výboru ministrov.

www.cemerica.rusyn.sk

Zdroje: www.radaeuropy.sk www.mzv.sk S. Konečný, F. Baumgartner, M. Frankovský, M. Gajdoš: Sebareflexia postavenia a vývoja Rusínov na Slovensku

Realizované s finančnou podporou Úradu vlády SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.