Slováci pozerajú na Afganistan povrchne

BRATISLAVA 22. októbra (WBN/PR) – Súčasný prístup západných krajín k stabilizácii Afganistanu nezaručí krajine mier a rozvoj. Predpokladom pre zlepšenie podmienok v krajine je postupné odstraňovanie bariér vo vzájomnej komunikácii potrieb medzi Afgancami a Západom. Zhodli sa na tom slovenskí experti a predstavitelia afganskej diaspóry v diskusii v netradičnom formáte, ktorá sa uskutočnila vo štvrtok 21. októbra v Bratislave.

Mozaiku pohľadov a vízií na problematiku zapojenia Slovenska do misie Medzinárodných bezpečnostných podporných síl v Afganistane (ISAF) sa podarilo vyskladať účastníkom diskusného fóra „Afghanistan – Mission Review“ organizovaného Euroatlantickým centrom, Zastúpením Európskej komisie na Slovensku a Ekonomickou univerzitou v Bratislave, s podporou Sekcie verejnej diplomacie NATO. Diskusiu uviedla krátka dokumentárna snímka, ktorá zhodnotila doterajší vývoj misie.

Reklama

Presvedčenie o demokracii ako o správnej ceste pre Afganistan v úvode vyjadril Jaan Zaher, prezident Svetovej organizácie afganských profesionálov. Procesu demokratizácie však musí predchádzať boj proti hladu a chudobe, odstránenie negramotnosti a nezamestnanosti a odzbrojenie obyvateľstva. Do toho času bude pôsobenie misie ISAF na udržanie mieru v krajine, ako dodal, nevyhnutné.

„Slovensko nepozná Afganistan,“ upozornil z pohľadu bývalého novinára a hovorcu rezortu zahraničia Peter Stano, „ak áno, tak to sú zväčša informácie médií z druhej či tretej ruky.“ Práve vzájomné poznanie hodnôt, potrieb, schopností a nedostatkov umožní identifikovať oblasti, kde môže Západ v procese obnovy Afganistanu efektívnejšie pomôcť. Realizovať to podľa neho môže najmä prostredníctvom cielených rozvojových programov mimovládnych organizácií.

Podplukovník Jozef Kotas, veliteľ slovenského kontingentu v Afganistane v rokoch 2008 – 2009 z osobnej skúsenosti s príslušníkmi Afganskej národnej armády sprostredkoval ich pocity únavy z troch desaťročí trvajúcej vojny a túžbu po mieri a bezpečnosti. Potvrdil kritické slová afganskej filmovej režisérky žijúcej na Slovensku Saahry Karimi, ktorá navyše apelovala na úprimný a zodpovedný prístup západu k afganskému ľudu.

Aj pre slovenské spoločnosti vidí podplukovník Kotas v Afganistane priestor pre vyššiu mieru uplatnenia – najmä v oblasti rekonštrukčných kontraktov a budovania infraštruktúry. Diskutujúci sa zhodli na veľkom potenciáli pre investície a obchod slovenských podnikateľských subjektov v Afganistane; rovnako boli identifikované aj príčiny ich absencie. Z diskusie vyplynulo, že na strane slovenských podnikateľov existuje strach, miera informovanosti o príležitostiach na obidvoch stranách je nízka a chýba priame diplomatické zastúpenie.

Podujatie „Afghanistan – Mission Review“ načrtlo zložitosť a problematickosť riešenia aktuálnej situácie v Afganistane. Nieslo sa však v duchu nádeje na bezpečnosť, stabilitu a prosperitu krajiny.

Mimovládna organizácia Euroatlantické centrum (EAC) už desiaty rok aktívne pôsobí v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky na Slovensku, jej aktivity často krát presahujú aj hranice krajiny. Dôkazom toho bol spoločný projekt nádejnej generácie mladých ľudí z Maďarska a Slovenska, ktorí sa na jar roku 2009 zišli v mestách Komárno a Komárom aby otvorili „novú kapitolu“ vo vzájomných vzťahoch. EAC bolo za túto aktivitu ocenené Nadáciou Euractiv a prevzalo si medzinárodnú cenu za akademický prínos v Európskom parlamente na jeseň 2009.

Podujatie „Afghanistan – Mission Review“ sa konalo v rámci cyklu diskusných fór National Security Table IV, cieľom ktorých je vytvoriť priestor pre kritickú diskusiu na netradičné témy a tak zvyšovať verejnú informovanosť o zahraničnopo­litickom a bezpečnostnom dianí v SR – netradičným spracovaním tém a jednoduchšou rétorikou. Z cyklu v mesiacoch november a december EAC uvedie diskusie o energetickej a environmentálnej bezpečnosti či úspešného projektu zabezpečenia východnej hranice schengenského priestoru. Veľmi pozitívne bolo hodnotené aj podujatie pod názvom „Mission Counter-Piracy“ k téme pirátstva na brehoch Somálska z júna 2010.

Informácie poskytol Juraj Podolan, Euroatlantické centrum