Slovenské mzdy stúpajú, no stále patria medzi najnižšie v Európe. Najhoršie sú na tom single bezdetní Slováci

V tomto roku by mali ďalej rásť, no len veľmi mierne. Na silnejší rast musí Slovensko vyriešiť štrukturálne problémy ekonomiky. Slovensko sa však vo výške miezd stále nachádza na chvoste EÚ.

Hlavné zistenia:

• Nízke mzdy: Slovensko má jedny z najnižších priemerných miezd v EÚ, či už ide o čisté mzdy pre jednotlivcov alebo rodiny s deťmi. Z krajín V4 má nižšie priemerné mzdy u jednotlivcov už len Maďarsko, a to o 24 € mesačne. Mzdy sú úzko spojené s produktivitou práce, ktorá je na Slovensku stále relatívne nízka.
• Nízka kúpna sila: Priemerná kúpna sila Slovákov je výrazne nižšia ako priemer EÚ, čo znamená, že si za svoje mzdy môžu dovoliť menej tovarov a služieb.
• Najhoršie sú na tom bezdetní Slováci, ktorí pri zohľadnení parity kúpnej sily zarábali najmenej v Európe, v priemere 1 230 eur mesačne. Na porovnanie, Švajčiari mali k dispozícii takmer 4 000 eur a priemer EÚ sa šplhal k 2 300 eurám.
• Rodiny s deťmi boli doteraz vďaka daňovým bonusom na tom o niekoľko priečok lepšie. Rodina s jedným živiteľom a dvoma deťmi na Slovensku mala podľa údajov Eurostatu príjem upravený o paritu kúpnej sily na úrovni 1 776 eur. To nás radilo v európskom porovnaní na siedme miesto od konca. Od tohto roku sa však takáto podpora znižuje.

Mzdy rastú…

„Úspory uložené ,vo vankúši‘ už pred infláciou nezachránime, keďže ich reálna hodnota sa za posledné roky výrazne znížila. Mzdová úroveň sa však v porovnaní s rokom 2019 nezastavila na pôvodných hodnotách a napriek vysokej inflácii sme zaznamenali mierny rast kúpnej sily. Slovensko tak patrí medzi pozitívnejšie príklady krajín, kde reálne mzdy dokázali rásť aj napriek vyššiemu cenovému rastu,” hovorí Marek Nemky, analytik finančných trhov XTB.

Podľa dát o reálnych mzdových nákladoch dosiahlo Slovensko od predkovidového obdobia rast o sedem percent, čo je výrazne lepší výsledok než priemer EÚ a eurozóny, kde reálne mzdové náklady klesli o jedno percento. „Je tu však aj efekt vyšších nákladov práce, keďže odvody zamestnávateľa do zdravotnej poisťovne sa v roku 2024 zvýšili o jeden percentuálny bod, a tak nám čistá mzda nemusela rásť takýmto tempom,” upozorňuje analytik. Ako dodáva, výraznejším tempom rástli mzdy vo verejnom sektore, kde predstavujú skôr politické rozhodnutia a neodzrkadľujú trhovú dynamiku na trhu práce.

Naopak, najvýraznejší prepad reálnych mzdových nákladov bol zaznamenaný v Česku, až o 10 percent. „Môže to byť skreslené zrušením superhrubej mzdy, čo viedlo k formálnemu zníženiu mzdových nákladov zamestnávateľov, hoci to neznamenalo priamy pokles čistých príjmov zamestnancov,” dodáva analytik. Napriek tomu aj dáta Českého štatistického úradu hovoria o nižších reálnych mzdách o približne päť percent. České mzdy však postupne smerujú na predkovidovú úroveň a mali by sa tam dostať za 12 až 16 mesiacov v závislosti od (ne)naplnenia rizík spomalenia európskej ekonomiky.

Na opačnej strane rebríčka je Bulharsko, kde zaznamenali najvýraznejší rast reálnych aj nominálnych miezd. Táto krajina adaptuje podobný model, aký kedysi využilo Slovensko – nízka cena práce láka zahraničných investorov a podniky, no nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily následne tlačí na rast miezd.

… ale zostávajú medzi najnižšími

Podľa údajov Štatistického úradu SR je priemerná mzda na Slovensku v súčasnosti 1 484 eur v hrubom (v ,,čistom“ 1 132 eur). Pre medzinárodné porovnanie sme sa rozhodli využiť štatistiky Eurostatu. Najaktuálnejšie sú za rok 2023, keď dosahovala priemerná čistá mzda bezdetného jednotlivca na Slovensku 1 062 eur, čo nás radilo na piate miesto od konca v rámci EÚ, zatiaľ čo priemer EÚ je 2 351 eur.

Slovensko síce poskytuje významnú podporu rodinám s deťmi, čo ovplyvňuje celkové príjmy domácností, no aj tak zostáva postavenie v európskom rebríčku pomerne nízke. V roku 2023 dosahoval priemerný čistý príjem rodiny s jedným živiteľom a dvoma deťmi 1 533 eur, čím sa Slovensko posunulo len o niečo vyššie – na siedme miesto od konca.

Ešte horšie slovenské mzdy vychádzajú pri zohľadnení, koľko si za ne možno kúpiť, teda upravené o paritu kúpnej sily, ktorá zohľadňuje rozdiely v cenových hladinách v jednotlivých krajinách a zmeny v devízových kurzoch.

V prípade bezdetného jednotlivca je Slovensko v tomto parametri úplne posledné spomedzi európskych krajín. Podľa parity kúpnej ceny zarába v čistom priemerný bezdetný Slovák najmenej v rámci EÚ, a to 1 230 eur. Priemer EÚ je pritom 2 294 eur.

Ak sa zohľadní podpora rodín s deťmi, dosahuje podľa údajov Eurostatu rodina s jedným živiteľom a dvoma deťmi na Slovensku príjem upravený o paritu kúpnej sily na úrovni 1 776 eur. To nás radí v európskom porovnaní na siedme miesto od konca. Priemer EÚ je pritom o takmer 1 000 eur vyšší na úrovni 2 761 €.

Faktory vplývajúce na mzdový vývoj a očakávania na rok 2025

Rast reálnych miezd ťahali najmä ekonomické oživenie, keď za rok 2024 hovorí Štatistický úrad SR o raste HDP o dve percentá, ako aj nižšia inflácia, ktorú sa podarilo skrotiť v priemere na 2,8 percenta. Nezamestnanosť krajiny je rekordne nízka, s 5,3 percenta sme pod európskym priemerom, čo tiež vplýva na lepšiu vyjednávaciu pozíciu zamestnancov v mzdových rokovaniach. Na druhej strane výraznejší rast miezd brzdí nízka produktivita práce, závislosť od stagnujúcej nemeckej ekonomiky aj kroky tunajšej vlády. „Výhľad vývoja miezd na Slovensku v ďalšom roku zostáva neistý, keďže vyššie daňové zaťaženie podnikov v kombinácii s oživenou infláciou môže negatívne ovplyvniť kúpnu silu obyvateľov. Podnikatelia sa budú musieť vyrovnať s rastúcimi nákladmi, ktoré sa budú snažiť preniesť do koncových cien, čo zároveň obmedzuje priestor pre výraznejší rast miezd,” pripomína analytik XTB Marek Nemky.

Napriek týmto výzvam bankoví analytici predpokladajú, že nominálne mzdy tento rok stúpnu o 5,9 %, pričom inflácia sa očakáva na úrovni 4,5 %. To by znamenalo reálny rast miezd o zhruba 1,4 %. Národná banka Slovenska (NBS) je v odhadoch mierne konzervatívnejšia, keď na konci minulého roka predpokladala nominálny rast miezd o 5,5 %. To by znamenalo reálny rast o percento. V ďalších rokoch by mohli reálne mzdy stúpnuť ešte viac (o 1,6 % v roku 2026 a o 1,5 % v roku 2027). „Medzi najväčšími rizikami pre mzdový vývoj zostávajú slabá výkonnosť nemeckej ekonomiky a možné dôsledky hroziacich obchodných vojen Európy s USA. K tomu sa pridáva vyššie zdanenie firiem, ktoré môže tlmiť hospodársky rast a spomaliť rast produktivity,” dopĺňa Marek Nemky.

Štrukturálne problémy

Výška miezd je úzko prepojená s produktivitou práce, ktorá závisí od ekonomického vývoja krajiny. „V posledných dekádach Slovensko ťažilo najmä z príchodu zahraničných investícií a rozvoja medzinárodného obchodu. Nízke mzdy pôsobili ako magnet pre zahraničné firmy. Tento model však dosiahol svoje limity – Slovensko sa dnes zaraďuje medzi krajiny stredného príjmu a už nie je také atraktívne pre investorov ako v minulosti. Dostalo sa do „pasce stredného príjmu“ – ekonomika už nemôže ďalej rásť len na základe lacnej pracovnej sily, no zároveň ešte nedosiahla úroveň krajín, kde je rast založený na inováciách a vysokokvalifi­kovanej práci,” uzatvára Marek Nemky a dodáva: „Aby sa z pasce krajina dostala, bude musieť znižovať byrokratickú záťaž pre podnikateľov, zmierniť dnes príliš vysoké daňové zaťaženie, podporovať inovácie a prerod ekonomiky na sofistikovanejšie odvetvia či reformovať školstvo.”

(PR) – Za obsah a fotografie zodpovedá objednávateľ tejto správy