Pôsobia v centre vojnového besnenia pri irackom Mosule a každý deň sa snažia dať dokopy roztrhané detské telá. Slovenský lekár je súčasťou najodvážnejšieho zdravotného tímu.

Arabský portál Middle East Online píše s neskrývaným obdivom o aktivitách slovenskej mimovládnej organizácie Akadémia Urgentnej Medicíny.

Jej pracovníci zachraňujú život civilistom priamo v epicentre najhorších bojov v Iraku. Statoční muži sa priznávajú, že najhoršie je ošetrovať zranené deti…

Bez milosti

Middle East Online uvádza, že pre slovenskú mimovládku Akadémia Urgentnej Medicíny pracujú pri meste Mosul traja lekári. “Ich skromne zariadená poľná klinika sa nachádza na otvorenom priestranstve pri jedinej ceste, po ktorej môžu z mesta utekať civilisti.”

Zranenia, ktoré každý deň ošetrujú, sú strašné. “Slovenský doktor Marek Adamik hovorí, že väčšina rán je od bômb alebo ostreľovačov, pričom niektoré strely boli mierené priamo na hlavu,” píše portál. Je to mimoriadne obludné, pretože nejde o bojovníkov, ale o civilistov, často iba deti.

Ďalší doktor je Američan Peter Reed. Jeho prvým pacientom v ten deň je malé dievčatko v ružovom pyžame so šrapnelom z bomby v pravej nohe. Arabským novinárom sa zveruje, že práve takíto detskí pacienti su pre inak zocelených mužov najťažšie prípady.

“Za uplynulé tri dni ošetrili 12-ročného chlapca, ktorému granát takmer odtrhol pravú nohu, ďalšieho vychudnutého chlapca, ktorý sa zranil, keď pri hre zdvihol zo zeme mínu a dievča, ktoré utrpelo zranenia počas výbuchu auta, pri ktorom zomrela celá jej rodina,” uvádza Middle East Online.

Ťažké podmienky

Lekári slovenskej mimovládky pracujú v tíme spolu s irackými doktormi. Všetci sa snažia robiť maximum, aby zachránili životy civilistov z ťažko bojujúceho Mosulu.

Aj keď majú zopár sanitiek, nemôžu ísť za svojimi pacientmi priamo do mesta, ktoré je vzdialené menej ako jeden kilometer. Pre neustále boje by to bolo príliš nebezpečné. Svojch zranených blízkych im miestni ľudia vozia často len tak na korbe nákladiaka.

Pacientom sa následne snažia zastaviť krvácanie, či zašiť otvorené rany. Vážnejšie prípady musia previesť do nemocnice v Arbile vzdialenom 80 kilometrov. Ich práca je mimoriadne ťažká fyzicky i duševne, nehovoriac o neustálom ohrození vlastného života.

“Keď sa potrebujú trochu zrelaxovať, dajú si energetický nápoj a čokoládu,” píše portál. Únavu je však na nich vidieť aj v dni, keď nemajú až tak veľa práce. “Menej pacientov znamená, že si každý jeden prípad oveľa viac uvedomujete,” dodáva doktor Reed.

Ilustračné foto, TASR