TOP 10 udalostí roku 2025: Návrat Trumpa, globálna obchodná vojna aj POVSTANIA

Rok 2025 sa zapíše do dejín ako obdobie zásadných politických zmien, pretrvávajúcich konfliktov, technologickej expanzie aj klimatických extrémov.

Od návratu Donalda Trumpa k moci, cez krehké prímerie v Pásme Gazy až po rekordné investície do umelej inteligencie… Toto je desať udalostí, ktoré definovali uplynulý rok.

Trumpov návrat

Protekcionistická ofenzíva, masové deportácie nelegálnych migrantov a rozpustenie celých častí federálnej vlády USA. To všetko sprevádzalo návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu, kde v januári nastúpil na svoje druhé funkčné obdobie.

Republikánsky prezident cielil na politických oponentov, nasadil Národnú gardu v mestách hlasujúcich za demokratov, útočil na médiá a vystupoval proti programom diverzity a inklúzie. Súbežne rozbehol intenzívne diplomatické aktivity, ktorých výsledky však zostali rozporuplné.

Prieskumy verejnej mienky navyše ukazujú rastúcu nespokojnosť Američanov, najmä v súvislosti s rastom životných nákladov. Bolestivé porážky republikánov v miestnych voľbách oslabili pozíciu strany pred voľbami v polovici volebného obdobia, ktoré sa majú konať na jeseň budúceho roka.

Prímerie v Pásme Gazy

Pod tlakom Spojených štátov bolo dosiahnuté prímerie medzi Izraelom a Hamasom, dva roky po bezprecedentnom útoku Hamasu na izraelskom území, ktorý vyvolal ničivú vojnu v Pásme Gazy.

Dohoda umožnila návrat posledných žijúcich rukojemníkov do Izraela a vydanie tiel obetí výmenou za prepustenie palestínskych väzňov. Zároveň sa zvýšil prísun humanitárnej pomoci do Pásma Gazy, hoci podľa OSN a humanitárnych organizácií stále zďaleka nepokrýva potreby územia.

Izrael čaká na návrat tela posledného rukojemníka pred začiatkom rokovaní o druhej fáze prímeria, ktorá má viesť k demilitarizácii Pásma Gazy. Napriek vyjadreniam izraelského premiéra Benjamina Netanjahua však násilie pokračuje a pretrváva riziko regionálneho konfliktu, vrátane izraelských úderov v Libanone a eskalácie s Iránom.

Neúspešné rokovania o Ukrajine

Trumpov návrat do Bieleho domu oživil snahy ukončiť vojnu na Ukrajine, ktorú v roku 2022 rozpútala ruská invázia. Americký prezident však opakovane menil svoje sympatie medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ruským lídrom Vladimirom Putinom, čo v Kyjeve vyvolávalo obavy z možného nátlaku na prijatie nevýhodnej dohody.

Priame rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou nepriniesli výsledky. Augustový samit Trumpa s Putinom na Aljaške sa skončil predčasne a Washington následne obvinil Moskvu z nedostatku seriózneho záujmu o ukončenie vojny. Trump následne zaviedol prvý veľký balík sankcií proti Rusku.

Napriek tomu pokračovala intenzívna diplomacia okolo amerického návrhu prímeria z novembra, ktorý Ukrajina a jej európski spojenci považovali za výrazne priaznivý pre Moskvu.

Globálna obchodná vojna

Spojené štáty zaviedli vlny ciel na dovoz a celé strategické odvetvia, ako sú oceľ, hliník či meď, čo otriaslo globálnou ekonomikou. Dotknuté krajiny zvažovali alebo zavádzali odvetné opatrenia, pričom paralelne prebiehali tvrdé rokovania.

Tie viedli k viacerým dohodám vrátane dohôd s Európskou úniou a Čínou. Rokovania s Kanadou však boli pozastavené po tom, čo jedna z kanadských provincií financovala reklamu kritizujúcu americké clá.

Pod tlakom rastúcich cien Trump v polovici novembra zrušil clá na niektoré potraviny, vrátane dovážanej kávy a hovädzieho mäsa.

Nový pápež

Katolícka cirkev zažila historický moment, keď sa 8. mája stal pápežom prvý Američan. Robert Francis Prevost, rodák z Chicaga a dlhoročný misionár v Peru, prijal meno Lev XIV.

Biely dym nad Sixtínskou kaplnkou oznámil zvolenie 267. hlavy katolíckej cirkvi po konkláve, ktoré trvalo menej než 24 hodín. Nový pápež nadviazal na dôraz svojho predchodcu Františka na chudobných, migrantov a ochranu životného prostredia.

Zároveň však uistil konzervatívne kruhy odmietnutím vysviacky žien za diakonky a uznania manželstiev osôb rovnakého pohlavia – aspoň v krátkodobom horizonte.

Povstania generácie Z

V Ázii, Afrike a Latinskej Amerike vznikli masové hnutia vedené ľuďmi mladšími ako 30 rokov, ktoré bojovali proti nízkej životnej úrovni, cenzúre sociálnych médií a korupcii elít.

Úspech protestov bol rôzny. V niektorých krajinách vlády sľúbili reformy, inde čelili demonštranti represii. V Nepále a na Madagaskare však protesty prispeli k pádu vlád.

Symbolom hnutia sa stala pirátska vlajka z mangy „One Piece“, ktorá sa rozšírila ako globálny znak boja proti útlaku.

Boom umelej inteligencie

Technologické firmy a investori v roku 2025 investovali rekordné sumy do umelej inteligencie. Výdavky na AI dosiahli približne 1,5 bilióna dolárov a očakáva sa ďalší prudký rast. Hodnota spoločnosti Nvidia krátko presiahla päť biliónov dolárov, čo vyvolalo obavy zo špekulatívnej bubliny.

S rastom AI však pribúdali aj kontroverzie – obvinenia zo šírenia dezinformácií, nárast žalôb pre porušenie autorských práv a prepúšťanie zamestnancov. OpenAI čelila žalobe v súvislosti s chatbotom ChatGPT a Kalifornia prijala zákony na reguláciu chatbotov.

Veľkolepá lúpež v Louvri

Paríž šokovala odvážna krádež v Louvri z 19. októbra. Zlodeji prezlečení za pracovníkov použili rebrík na vniknutie do múzea a na skútroch ušli s korunovačnými klenotmi v hodnote 88 miliónov eur.

Hoci štyria podozriví skončili vo väzbe, ukradnuté poklady sa zatiaľ nepodarilo nájsť.

Americké útoky rozhnevali Venezuelu

Spojené štáty od augusta posilnili vojenskú prítomnosť pri pobreží Južnej Ameriky s cieľom boja proti pašovaniu drog. Od septembra zahynulo pri amerických úderoch približne 100 ľudí. Washington odmieta obvinenia z nezákonnosti zásahov.

Operácie vyvolali ostré reakcie najmä vo Venezuele, ktorá ich vníma ako zámienku na zosadenie prezidenta Nicolása Madura a ovládnutie ropných rezerv.

Napätie vyvrcholilo zadržaním venezuelského ropného tankera a vyhlásením „totálnej blokády“ sankcionovaných lo­dí.

Extrémne počasie

Rok 2025 priniesol sériu extrémnych prejavov počasia. Smrteľné povodne zasiahli Vietnam, Srí Lanku a Indonéziu, silné búrky Karibik a Filipíny. Vedci upozorňujú, že klimatická zmena spôsobená ľudskou činnosťou zvyšuje frekvenciu aj ničivosť takýchto udalostí.

Hurikán Melissa spustošil Jamajku a zaplavil Haiti a Kubu. V Európe rekordné teploty podporili rozsiahle lesné požiare, pričom francúzske Stredomorie zažilo najhorší požiar za ostatných 50 rokov. V USA viedli lesné požiare k uzavretiu severného okraja Grand Canyonu na zvyšok turistickej sezóny.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.

Foto: ilustračné