V online svete sa chránime lepšie ako kedysi, v kyberbezpečnosti však máme rezervy
Oproti roku 2013 došlo v správaní internetovej populácie k miernemu zlepšeniu. Napríklad pri používaní hesiel či otváraní e-mailov. Stále sa ale máme čo učiť!
Takmer tri štvrtiny (74 %) používateľov internetu využívajú antivírusový softvér a ďalšie odporúčané formy ochrany, v rámci kyberbezpečnosti na Slovensku však máme rezervy.
Ukázal to prieskum Inštitútu pre verejné otázky (IVO) s podporou Nadácie ESET. Údaje zbierala agentúra Focus vo februári tohto roka, na prieskume sa zúčastnilo 884 respondentov vo veku od 14 rokov.
Ako sa chránime?
„Používatelia najčastejšie avizujú, že neotvárajú e-maily od neznámych odosielateľov (76 %); nezverejňujú svoje osobné informácie na sociálnych sieťach, diskusných fórach, chate a podobne (72 %); nikdy nespúšťajú neoverené programy a nedôveryhodné internetové stránky (71 %); nepoužívajú jednoduché heslá na prihlasovanie do elektronických služieb a aplikácií (71 %) a nepoužívajú jedno heslo do všetkých aplikácií a služieb (64 %),“ vysvetlil inštitút.
Problémom však podľa inštitútu zostáva, že menej ako polovica respondentov praktizuje aj ďalšie formy ochrany, ako napríklad pravidelné sťahovanie bezpečnostných záplat a aktualizácií softvéru, zálohovanie a šifrovanie údajov, používanie firewallu či nastavenie vyššej úrovne zabezpečenia a filtrovania obsahu na internetovom prehliadači a bezpečné nastavenie domáceho routera.
„Len tretina internetových používateľov využíva na ochranu viacfaktorovú autentifikáciu, antispyware softvér alebo službu VPN na neznáme alebo nezabezpečené siete,“ dodal inštitút.
Zlepšujeme sa, ale…
Výsledky analýzy tiež poukázali na deficit v edukácii, teda digitálnom vzdelaní. Niektoré formy ochrany používatelia vôbec nepoznajú, ako inštitút dodal, sú to väčšinou tie sofistikovanejšie a technicky náročné riešenia.
V prieskume však konštatujú, že oproti roku 2013 došlo v správaní internetovej populácie k miernemu zlepšeniu. Napríklad pri používaní hesiel, otváraní e-mailov, spúšťaní aplikácií a webstránok či zverejňovaní osobných údajov sa podiel zvýšil priemerne o 10 percentuálnych bodov.
Index digitálnej bezpečnosti však podľa analytika IVO Mariána Velšica ukazuje, že niektoré sociálne skupiny situáciu kybernetickej bezpečnosti výrazne podceňujú. „Ide najmä o ľudí nad 55 rokov, ľudí so základným a stredoškolským vzdelaním bez maturity, manuálne pracujúcich, dôchodcov alebo obyvateľov 2– až 5-tisícových obcí,“ dodal Velšic.
Prieskum tiež odhalil, že takmer každý druhý respondent má skúsenosti s vážnejšími bezpečnostnými hrozbami, ako sú napríklad nenávistné správanie na internete, rôzne druhy malvérov, šírenie poplašných správ a podobne. Ďalšia štvrtina má skúsenosti so zneužitím osobných údajov a takmer pätina so stratou súkromia alebo útokom hekerov.