Vatikán upozorňuje: Nie kremácia, ale pochovanie je najvhodnejšie rozlúčka

Vatikánska Kongregácia pre náuku viery vydala novú smernicu o pochovávaní zosnulých a uchovávaní popola v prípade pohrebu spopolnením. Kardinál Gerhard Ludwig Müller, uviedol, že „dokument je určený biskupom, ale priamo sa týka života všetkých veriacich“.

Dodal, že napísanie smernice si vynútil rastúci počet kremácií v mnohých krajinách a následné uchovávanie popola v domácom prostredí či jeho rozptyľovanie v prírode.

Vatikánsky rozhlas citoval z vyjadrenia kardinála Müllera, podľa ktorého cirkev nástojčivo odporúča, aby sa zachovával nábožný zvyk telá zomrelých pochovávať. „Pochovanie je najvhodnejšou formou na vyjadrenie viery a nádeje v telesné zmŕtvychvstanie,“ uviedol kardinál.

Ako spresnil, „Tým, že sa cirkev stará o telá zosnulých, potvrdzuje vieru v zmŕtvychvstanie a dištancuje sa od prístupov a obradov, ktoré na smrť hľadia ako na definitívny zánik osoby, etapu v procese reinkarnácie či ako na splynutie duše s vesmírom“. Zdôraznil, že cirkev nezakazuje ani kremáciu tela zosnulého, ak nebola zvolená z dôvodov odporujúcich kresťanskému učeniu.

Nová smernica

Najnovšia smernica Vatikánu obsahuje normu na uchovávanie popola s cieľom zamedziť anonymnému pochovaniu – „to všetko s nádejou, že si kresťania opätovne uvedomia svoju dôstojnosť ako Božích detí“.

V súlade so smernicou má byť popol veriacich uchovávaný na posvätnom mieste, teda na cintoríne, v kostole alebo v priestore vyhradenom na tento účel.

„Uchovávanie urny v súkromných obydliach nie je povolené,“ uvádza sa v texte s tým, že v ojedinelých prípadoch môže výnimku udeliť len príslušný ordinár.

Nikoho nemôžeme potrestať

„Aby sa zabránilo akémukoľvek nedorozumeniu panteistického, naturalistického a nihilistického rázu, nie je povolené rozptyľovať popol do vzduchu, sypať ho na zem, do vody či inam, ani z popola zosnulého vytvárať spomienkové predmety,“ píše sa v texte. Inštrukcia na tomto mieste spomína napríklad šperky – „diamanty z popola zosnulého“.

Ako dodal kardinál Müller, smernica nemá spätnú platnosť a nedajú sa z nej vyvodiť cirkevné postihy. V prípade, že veriaci napríklad rozptýlili popol svojich príbuzných, odporučil aspoň označenie daného miesta tabuľkou s menom, aby sa predišlo „anonymite smrti“.