Vatikán ústami pápeža Františka rozhodol. Matka Tereza je svätá
Rozšírila zoznam svätcov. Inšpiratívna Agnes Gonxhe Bojaxhiuová bola v nedeľu takmer dvadsať rokov po smrti svätorečená.
Na Námestí svätého Petra v Ríme sa tlačili státisíce veriacich, aby si uctili Matku Terezu, ktorá sa v priebehu rokov stala v celosvetovom meradle veľkým príkladom pokory, cnosti a obety pre druhých. Vlastným menom Agnes Gonxhe Bojaxhiuová svätorečil pápež František.
„Po zrelom uvážení a vzývaní božskej pomoci, po porade s našimi bratmi, prehlasujeme blahoslavenú Matku Terezu z Kalkaty za svätú a zapisujeme ju do zoznamu svätých,“ vyhlásila hlava katolíckej cirkvi. Proces svätorečenia spadá pod pápežom Františkom vyhlásený Svätý rok milosrdenstva.
Aby mohol byť v rámci pravidiel kresťanskej cirkvi niekto svätorečený, musí vykonať dva preukázateľné zázraky. Prvým bol kontroverzný a často kritizovaný skutok vyliečenia indickej ženy z rakoviny, tým druhým potom pomoc pri vyliečení muža z Brazílie, ktorý trpel vážnou chorobou mozgu. Oba skutky sa mali udiať bez vedeckého vysvetlenia.
PREČÍTAJTE SI: Epidemiológovia varujú: Na túto chorobu antibiotiká nezaberú, pomôže očkovanie
Nobelova cena za mier
Rodáčka z macedónskeho Skopje (26. august 1910) založila v Indii v Kalkate rehoľný rád Kongregácia misionárok lásky, ktorého hlavnou náplňou bola starostlivosť o chudobných a umierajúcich. Za tento počin dostala v roku 1979 Nobelovu cenu za mier. Peniaze, ktoré za ňu obdržala, okamžite investovala do príbytkov pre tých, ktorí nemali strechu nad hlavou.
Večné sľuby, ktorými sa oddala službe Bohu, zložila ako 26-ročná. Tri roky (1928) pred nimi odišla z kláštora v Dubline do indického Dárdžilingu, kde si za rehoľné meno vybrala práve Terezu. Inšpiráciou jej bola svätá Terézia z Lisieux.
Jej životné smerovanie i utuženie predstavy, čomu chce naplno venovať svoj život, prišlo v čase jej 36. narodenín. Desať dní pred nimi (16. augusta 1946) vypukol dovtedy najkrvavejší konflikt medzi hinduistami a moslimami. Matka Tereza začala uvažovať nad tým, čo ďalej, začiatkom septembra sa rozhodla odísť na duchovné cvičenia. Počas tejto cesty jej v ušiach zarezonovali plač a prosby chudobnému muža, za základe nich sa rozhodla, že bude pomáhať práve chorým a sociálne znevýhodneným.
PREČÍTAJTE SI: K Zemi sa priblížila vesmírna veľryba a poriadne zaskočila astronómov
Viacero ocenení
V roku 1948 požiadala predstavenú kláštora, kde pôsobila, o možnosť pracovať v chudobných štvrtiach Kalkaty. O niekoľko mesiacov neskôr sa po tejto skúsenosti rozhodla vystúpiť z rehole Loretániek. Koncom 1948 založila prvú školu pre chudobné deti, o necelé dva roky jej Vatikán schválil Kongregáciu misionárok lásky, jej predstaviteľky začali v priebehu času ľudovo nazývať „sestry Matky Terezy“.
Postupne získala množstvo ocenení za humanitárnu činnosť vrátane Magsaysayovej ceny za porozumenie (1962), ceny mieru, vyznamenanie Milosrdný Samaritán v Bostone (1971), Cenu Džavahárlála Néhrúa za medzinárodné porozumenie (1972), čestné doktoráty vo Washingtone a Cambridgi i spomínanú Nobelovu cenu za mier (1979). Pri príležitosti otvorenia prvého rehoľného domu na území Slovenska navštívila v máji 1990 Čadcu a Nitru.
V súvislosti s Matkou Terezou, ktorá zomrela 5. septembra 1997 v Kalkate, sa ale ozývajú aj kritické hlasy. Macedónska rodáčka bola opakovane obviňovaná z toho, že prijímala finančné dary od diktátorov.
