Webnoviny - Svet

Viac ako tisíc eur zarába iba 18 % Slovákov

WEBNOVINY.SK

Foto: SITA/Tomáš Benedikovič BRATISLAVA 28. septembra (WEBNOVINY) – Sumu prevyšujúcu tisíc eur zarába len 18 % Slovákov, čo je o desatinu menej ako v Českej republike. Menej ako priemernú mzdu pritom zarába v oboch krajinách väčšina zamestnancov. Kým v susednej Českej republike je to zhruba 65 % pracovníkov na Slovensku je to až 70 % zamestnancov. Vyplýva to z porovnania vývoja a štruktúry zárobkov v Českej a Slovenskej republike, ktoré vypracoval Dalibor Holý z Českého štatistického úradu a Ivan Chrappa zo Štatistického úradu Slovenskej republiky.

Práve vysokopríjmové skupiny obyvateľstva sú podľa autorov štúdie kľúčovým zdrojom rastu priemernej mzdy nielen v období krízy, ale aj v lepších časoch. Úroveň priemernej mzdy v oboch krajinách sa od roku 2001 postupne priblížila. Kým v roku 2001 tvoril slovenský priemer len tri štvrtiny českého, v roku 2010 to bolo už 84 %. Podľa autorov štúdie je zároveň pozoruhodné, ako zhodne obe ekonomiky zareagovali na hospodársku krízu, ktorá začala v roku 2008. „V žiadnej nedošlo k zásadnému prepadu nominálnych ani reálnych miezd, iba k zníženiu ich rastu,“ uvádzajú v spoločnej analýze s tým, že výnimkou je iba koniec roku 2008 na Slovensku, kde pri rozbiehajúcej sa kríze reálna mzda mierne klesla o 0,2 percentu­álneho bodu v dôsledku vyššieho rastu cien v porovnaní so zárobkami.

Obe krajiny pritom v minulom roku zaznamenali masové prepúšťania a rýchly rast nezamestnanosti. „Prepúšťané však boli málo kvalifikované, ľahko nahraditeľné pracovné sily s nízkymi zárobkami. Dopad na aritmetický priemer miezd bol preto kladný,“ dopĺňajú autori štúdie. V oboch štátoch bol pritom medzi rokmi 2008 a 2009 vývoj rovnaký. V priemysle zasiahnutom masovým prepúšťaním znížený produkčný dopyt zbrzdil mzdový rast, v obchode a opravách, ktoré boli postihnuté skôr sekundárne poklesom tržieb, došlo k mzdovému poklesu.

Výraznú zhodu je podľa autorov štúdie možné nájsť aj pri vplyve vzdelania zamestnanca na úroveň mzdy. V oboch štátoch je tento faktor pre dobrú výplatu veľmi významný, pričom najvyššie mzdy sú u vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov. V oboch krajinách majú zhruba o polovicu viac ako je celkový priemer. Naopak, zamestnanci, ktorí absolvovali iba základnú školu, mali na Slovensku 73 % a v Českej republike len 70 % celkového priemeru a osoby s učňovským vzdelaním bez maturity 89 % na Slovensku, resp. 87 % celkového priemeru v Českej republike.

Autori štúdie sa zhodujú aj na tom, že český trh práce má všetky predpoklady lákať slovenských pracovníkov. Štúdie zaoberajúce sa pracovnou migráciou zvyčajne počítajú tzv. migračný prah, ktorý hovorí o tom, ako vysoká musí byť ponuka zvýšenia životnej úrovne, aby sa pracovník rozhodol sťahovať za prácou, na úrovni 15 %. Pri pohľade na priemerné zárobky vo vybraných frekventovaných zamestnaniach v oboch krajinách je podľa autorov štúdie zjavné, že priemerné české mzdy tento prah prekračujú vo väčšine profesií. „Vysoký a zvyšujúci sa podiel Slovákov na českom trhu práce by nás teda nemal prekvapovať. Naopak k menej častej migrácii Čechov za prácou na Slovensko dochádza a bude dochádzať skôr v prípade lukratívnych ponúk na manažérske pozície alebo pri sťahovaní z rodinných dôvodov,“ konštatuje Dalibor Holý a Ivan Chrappa.

Priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca hospodárstva dosiahla v prvom tohtoročnom polroku 741 eur. Napríklad, riaditelia a prezidenti veľkých podnikov zarábali podľa štúdie na Slovensku v prvom štvrťroku v priemere 3 804,39 eur, kým v Českej republike to bolo 6 742,16 eur. Menší rozdiel bol už napríklad pri mzdách lekárov, ktorí v priemere na Slovensku zarábali 1 150,72 eura a v Českej republike 1 830,74 eur. Priemerná mzda murára na Slovensku dosiahla v prvom tohtoročnom štvrťroku 557,30 eur a v susednej Českej republike 767,46 eur.

SITA

Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM