Zemské déjà vu. Svetadiely sa jedného dňa spoja do superkontinentu
Svetadiely sú neustále v pohybe. Vedci predpokladajú návrat do pôvodného stavu - o 250 miliónov rokov by Zem mohla mať opäť len jeden svetadiel.
Podľa hypotézy Christophera Scoteseho, geológa zo Spojených štátov amerických, sa o niekoľko desiatok miliónov rokov nebude dať na Zemi hovoriť o kontinentoch. „Amerika, Afrika, Európa, Austrália, Antarktída už nebudú, pôsobením litosferických dosiek sa celkový obraz našej planéty zmení,“ hovorí vedec pôsobiaci na Northwesternskej univerzite v Evanstone.
S trochou nadsázky by sa dalo povedať, že sa ľudia budú môcť v budúcnosti pešo vybrať z Austrálie až na Severný pól. A od protinožcov do Ázie to pôjde ešte o čosi skôr.
„Odteraz o päťdesiat miliónov rokov sa Austrália bude dotýkať Ázie. Afrika sa výraznejšie natlačí k Európe a Atlantický oceán sa rozšíri," predpokladá Scotese.
PREČÍTAJTE SI: Nápoj starší ako Biblia. V Izraeli vyrábajú pivo, ktoré nás prenáša stáročia späť v čase
Je to len špekulatívna teória?
Christopher Scotese ale pripúšťa, že jeho teória nemusí byť úplne pravdivá. „Áno, je to špekulácia, ale vychádza z vedeckých predpokladov, takže by som sa nečudoval, keby sme tu naozaj v budúcnosti mali jeden veľký superkontinent. Otázka je podľa mňa skôr v tom, či sa tak naozaj stane za 250 miliónov rokov alebo v inom časovom horizonte.“
63-ročný vedec naráža na to, že litosferické dosky majúce „na svedomí“ rozloženie, postavenie i veľkosť kontinentov, sa pohybujú rôznou rýchlosťou. Niektoré sa ročne pohnú len o 30 milimetrov, iné sú zasa schopné za toto obdobie „precestovať“ päťkrát väčšiu vzdialenosť.
PREČÍTAJTE SI: Príde Afrika o najstaršie jazero? Tanganika trpí a hrozí, že sa nadobro stratí!
Neuznaný nemecký geofyzik
Priekopníkom myšlienky, že sa Zem vo svojom vnútri hýbe, je nemecký geofyzik Alfred Wegner, ktorý ešte pred storočím postavil svoje tvrdenia na zaznamenaní pozoruhodných podobností skamenelín rastlín a živočíchov, ktoré sa nachádzali na rôznych kontinentoch. Začal tak predpokladať, že svetadiely boli spojené do jedného celku v dobe, kedy tieto rastliny a živočíchy žili.
Wegner navyše prizvukoval, že Severná a Južná Amerika sú ako dva kúsky puzzle, náramne do seba zapadajú. V období na začiatku dvadsiateho storočia ale príliš veľa pochopenia pre svoju teóriu nemal. Vtedajšou vedeckou verejnosťou bol považovaný za šarlatána, ktorého netreba brať vážne. Napokon aj s „nálepkou“ podivína v roku 1930 zomrel, jeho odkaz ale žil ďalej.
PREČÍTAJTE SI: Teplo ako v pekle. V Etiópii je najhorúcejšie miesto, kde žijú ľudia
Nasledovníci
Pravdivosť teórie, ktorú hlásal, sa postupne overila aj zásluhou činnosti geologičky a oceánografičky z USA Marie Tharpovej, ktorá začala narábať s ideou, že pohoria a obrovské údolia nie sú len na súši, ale rovnako tak aj pod hladinou morí. Jej krajan Harry Hess zasa tvrdil, že hrebene pohorí v priebehu času menia svoj tvar a výrazne vplývajú na postavenie a celkovú „vizáž“ zemského povrchu.
Kanaďan Lawrence Morley a Briti Frederick Vine a Drummond Matthews hovoria, že mechanická činnosť litosferických dosiek, ich narážanie do seba a trenie zabezpečujú, že sú v akomsi večnom boji o vydobytie si pozície na zemskom povrchu, ktorý zároveň aj formujú.
