Ahojte! Viete, že ak dnes pozdravíte 10 ľudí, podporíte veľkú vec?
Každý, kto 21. novembra pôjde z domu, by mal pozdraviť akýmkoľvek spôsobom aspoň desať ľudí. Prečo?
Vedeli by ste odhadnúť, koľko ľudí denne pozdravíte? Bolo by ich desať, za predpokladu, že nie ste predavač/ka, pokladník/čka či kuriér?
Pozdravy ahoj, dobrý deň, čau a ich varianty doplnené slangom používame od nepamäti. Mladí ich doplnili prebratými slovami z angličtiny a v súčasnej dobe majú aj virtuálne zobrazenie v podobe emotikonov.
Málokto vie, že 21. november je Svetový deň pozdravov, ktorý nám pripomína dôležitosť a aj históriu vzniku každodenne používaných pozdravov. Od roku 1973 sa tento sviatok dodržuje v približne 180 krajinách sveta.
Na počiatku bol konflikt
Hello world day (Svetový deň pozdravov) bol prvýkrát oslavovaný v roku 1973. Vznikol z iniciatívy amerických študentov, bratov MacCormackových. Tento deň vznikol ako reakcia na vojnu medzi Izraelom a Egyptom v dôsledku čoho USA uviedli svoje armády do stavu pohotovosti.
Bratia Brian a Michael McCormackovci vtedy hľadali spôsob, ako posilniť mier vo svete. Prišli k záveru, že aj pozdravom možno prispieť k podpore mieru na svete.
Sviatok poukazuje na význam osobnej komunikácie pre zachovanie mieru, ktorý je dôležitý v rámci domova, komunity, národa a celom svete.
Pozdrav má ukázať, že konflikty je lepšie riešiť pomocou komunikácie. Na základe presvedčenia, že k mieru sa dá dopracovať jedným slovíčkom, bratia McCormackovci naliehali, aby jeden človek 21. novembra pozdravil desať rôznych ľudí. Súrodenci odvtedy každý rok podporujú aktivity súvisiace s WHD.
Vedeli ste?
Oslovenie „ahoj“ preniklo do slovenčiny a češtiny v prvej polovici 20. storočia ako vodácky pozdrav, podľa námorníckeho zvolania ahoy, v angličtine doloženého od roku 1751. Išlo o zlúčenie slov ah a hoy. Toto zvolanie sa využívalo na upútanie pozornosti.
Pri pozdrave „ahoj“ sa uvádzajú aj iné verzie vzniku, a síce od latinského Ad honorem Jesu, teda Na slávu Ježiša. „Je to jeden z variantov, o ktorom sa špekuluje, ale nie je príliš pravdepodobný,“ vysvetľuje pozadie vzniku pozdravov Martinkovičová.
Čau pochádza z talianskeho Schiavo, čo znamenalo služobník.
Pozdravy ale nie sú len ľudská záležitosť, používajú ich aj zvieratá a majú kontaktnú funkciu. Zdravenie sme si preniesli z doby pred evolúciou človeka.
Chýbajúci pozdrav často zabolí…
Za „obyčajným“ pozdravom sa toho ukrýva oveľa viac, ako len slušnosť káže. Jedným z prvých vzorcov od rodičov je vštepovanie deťom: pekne sa pozdrav; musíš sa všade pozdraviť.
Kam sa potom vytratilo to, že sused nezdraví suseda? Že sa nepozdravíme bývalej kolegyni, partnerovi či „na sedláka“ vtrhneme do obchodu? Neraz sa nás dotkne, keď nám niekto neodzdraví. Nuž, aj nad tým sa treba zamyslieť…
Nielen ústne pozdravy, ale aj písomné odosielanie pozdravov sa stalo tradíciou, ktorá sa pomaly vytráca. Všetko posielame cez internet, na klasické papierové novoročenky či vianočné pohľadnice sa síce nezabudlo, i keď je toho pomenej.
Posielame ich priateľom, rodine, blízkym, ale aj kolegom a firmám. Ponuka i samotná výroba pozdravov na každú príležitosť je naozaj široká. Blížia sa sviatky, tak skúste maily a messenger nahradiť papierovou pohľadnicou. Alebo keď nie každý deň, tak aspoň dnešný pozdraviť desať ľudí.
A pri najbližšej príležitosti pozdraviť toho, komu sa pre nejaký dôvod nezdravíte vôbec. Nie, nezachránite tým doslova svetový mier, ale prekonáte vnútorný konflikt a zachránite tým SEBA…