Ilustračný obrázok k článku Ak by nastala vojna, nemá kto bojovať: Koľko percent Slovákov by bolo ochotných brániť vlasť?
Zdroj: TASR/Michal Svítok

Ak by nastala vojna, nemá kto bojovať: Koľko percent Slovákov by bolo ochotných brániť vlasť?

Najnovší prieskum ukázal desivé čísla. Problémom nie je len nízka ochota bojovať za svoju vlasť! Do boja by dobrovoľne vstúpili oveľa starší ako mladší muži.

Zo Slovenska
Zo Slovenska

Ak by nastala vojna, nemá kto bojovať: Koľko percent Slovákov by bolo ochotných brániť vlasť?

Najnovší prieskum ukázal desivé čísla. Problémom nie je len nízka ochota bojovať za svoju vlasť! Do boja by dobrovoľne vstúpili oveľa starší ako mladší muži.

Ilustračný obrázok k článku Ak by nastala vojna, nemá kto bojovať: Koľko percent Slovákov by bolo ochotných brániť vlasť?
Zdroj: TASR/Michal Svítok

Na Slovensku mierne rastú obavy z ekonomických dôsledkov vojny, predovšetkým zo zdražovania a z ekonomickej krízy. Vyplýva to z prieskumu Ako sa máte, Slovensko?. Prieskum tiež ukázal, že iba 27,5 percenta zo všetkých respondentov by bolo v prípade vojny ochotných bojovať za Slovensko.

Z čoho máme obavy

Podobne ako pred mesiacom i v aktuálnom výskume respondenti pociťujú najväčšie obavy z rastúcich cien energií a inflácie (88,7 percenta, na prelome marca a apríla to bolo 85,7 percenta). Mierne tiež narástli obavy z ekonomickej krízy zapríčinenej vojnou (zo 77,5 percenta na 83,6 percenta). Veľmi mierne sa oslabili obavy zo samotnej vojny na Ukrajine (zo 78,2 percenta na 74 percent).

Obavy z rozpútania tretej svetovej vojny (73,6 percenta) a z rozšírenia vojnového konfliktu na Slovensko (70,3 percenta) veľmi mierne narástli.

Veľká časť respondentov sa obáva tiež stavu slovenského zdravotníctva (81,2 percenta) a z popularity extrémistických a antisystémových skupín na Slovensku (65,8 percenta). Narástli tiež obavy z príchodu utečencov z krajín sužovaných vojnou (68,8 percenta) a z pandémie koronavírusu (49,2 percenta).

Ako by u nás vyzerala vojna

Ak by bola na Slovensku vojna, ochotných bojovať za svoju krajinu by bolo iba 27,5 percenta respondentov. Záporne odpovedalo 37,1 percenta opýtaných a odpoveď „neviem“ zvolilo 35,4 percenta osôb. O niečo častejšie by boli ochotní bojovať muži (33,5 percenta) ako ženy (21,7 percenta), ale muži tiež častejšie ako ženy odpovedali na túto otázku záporne.

Muži nad 60 rokov sú ochotnejší bojovať za Slovensko ako muži do 40 rokov.

„Veľmi nízka ochota bojovať za Slovensko môže súvisieť nielen s nízkou dôverou v niektoré inštitúcie a štát, ale tiež s istou geopolitickou rozpoltenosťou. Dôležitým kontextom je tiež história – na Slovensku nemáme tradíciu heroizovať svoje ozbrojené sily a na rozdiel od iných štátov či národov sme ani v minulosti nevybojovali žiadne väčšie úspešné ozbrojené konflikty či povstania,“ komentoval sociológ Robert Klobucký zo Slovenskej akadémie vied (SAV).

Za Slovensko by boli tiež ochotnejší bojovať respondenti, ktorí si myslia, že Slovensko by geopoliticky malo stáť na strane Západu. Podobne platí, že za Slovensko sú ochotnejší bojovať prívrženci členstva v NATO.

Bojovať sú menej ochotní vysokoškolsky vzdelaní respondenti.

Štrnásta vlna výskumu Ako sa máte, Slovensko? sa realizovala v období od 31. marca do 7. apríla na vzorke 1000 respondentov. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.

Zostaňte v obraze! Ďalšie správy z domova i zo sveta:

Zdroj: TASR
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín