Bývalá dominanta Prešova: 10 faktov, ktoré ste možno nevedeli o štátnom žrebčinci

Prečo Prešovčanov volajú koňare? Aj to sa dozviete v prehľade 10 faktov o štátnom žrebčinci, o ktorých ste možno doposiaľ nemali ani len potuchy.

Ilustračný obrázok k článku Bývalá dominanta Prešova: 10 faktov, ktoré ste možno nevedeli o štátnom žrebčinci
Zdroj: Mesto Prešov

Bývalá prešovská dominanta zanechala po sebe historickú, spoločenskú, architektonickú i chovateľskú hodnotu. A týchto 10 faktov ste o štátnom žrebčinci v Prešove, ktorý patrí do nehmotných pamätihodností mesta, možno nevedeli.

1) Stál na veľkej ploche a to v priestore vedľa terajšej Spojenej školy Pavla Sabadoša v Prešove za murovaným plotom, ktorý stojí dodnes.

2) Mohutný útvar odrážal architektonickú krásu obdobia roku 1859. Vyžaroval harmóniu medzi pracovným prostredím, ošetrovateľom koní, zvieraťom a prírodou.

3) Hlavnou úlohou žrebčinca bolo povzniesť úroveň zemského chovu v najsevernejších okresoch Uhorska. Jeho úlohou bolo riadiť prácu tak, aby boli v tejto oblasti čím skôr vypestované plemená koní, aké boli vtedy vyhľadávané pre účelné a praktické využitie v národohospo­dárskom živote a vo vojenskej službe.

4) Celý areál „Starých kasární“ – Štátneho žrebčinca sa skladal z administratívnej budovy s kanceláriami, bytmi pre zamestnancov a koniarne, ktorú tvorili objekty maštalí, hospodárskych budov a skladov. Administratívna budova z vnútornej strany vytvárala objekt nazývaný „Malý dvor“. Ten vytvárali domy spojené v tvare uzatvoreného obdĺžnika.

5) Nádvorie zdobila kvetinová skalka, drevený altánok a pri ňom vyhĺbená studňa. Za Malým dvorom sa nachádzala hospodárska časť objektu žrebčinca .

6) Koniareň – „Veľký dvor“ tvorili štyri očíslované maštale, dostihová maštaľ, budovy a priestory potrebné pre chov koní. Maštale mali sedlovne, kde boli odložené sedlá a ohlávky na jazdenie a priestory pre prípravu krmiva s umývarkou, aj nádrže na vodu.

7) V maštaliach bol umiestnený aj rozhlas po drôte, hudba a hlas pútali pozornosť žrebcov. Nad každým žrebcom bola plechová tabuľka s jeho menom a pôvodom.

8) Na Veľkom dvore sa vykonávali nástupy jazdcov, výcvik kočiarových záprahov, výcvik a jazdenie žrebcov. Vedľa Veľkej jazdiarne bola aj “maródna stanica“ kde boli izolované choré žrebce. V zadnej časti Veľkého dvora bola Veľká jazdiareň s prekážkami. Pred ňou bola umiestnená drevená nákladná rampa, ktorou sa nakladali žrebce na prevoz.

9) Táto prešovská dominanta dala mestu jeho charakteristické, ojedinelé pomenovanie v rámci bývalej Československej, teraz Slovenskej republiky, ktoré prežilo a používa sa dodnes medzi ľuďmi. Prešovčania sú vďaka tomu koňare.

10) V roku 1962 Štátny žrebčinec v Prešove zanikol v pôvodnej forme ako samostatný subjekt. 28.6.1971 bol presťahovaný do Veľkého Šariša a 25. januára 1975 silná detonácia ukončila existenciu dominanty Sabinovskej ulice – Štátneho žrebčinca v Prešove.

Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Prešova a okolia.

Foto: archívne

Zdroj: Archív Mestského úradu v Prešove

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame