David (23) odišiel pracovať do exotického Vietnamu: Krásu dievčat si chváli, pochutil si na kobre i embryu

David (23) namiesto prázdninovania vycestoval ako dobrovoľník do Vietnamu. Počas roadtripu na motorkách prešiel pol krajiny, kde miestne pivo kúpite za menej ako 20 centov. Ochutnal tiež kobru či kačacie embryo. O živote v Hanoji aj kráse miestnych dievčat sa s ním zhováral Matúš Sedlák.

Ilustračný obrázok k článku David (23) odišiel pracovať do exotického Vietnamu: Krásu dievčat si chváli, pochutil si na kobre i embryu
Zdroj: Dnes24.sk

David Hluško má 23 rokov a pochádza z Martina, momentálne sa nachádza na opačnej pologuli a pravidelne navštevuje Dánsko, kde študuje marketing a management. Čo robí vo Vietname, čo tam ochutnal a ako hodnotí krásu miestnych dievčat? Viac sa dozviete v rozhovore.

David, aká bola cesta k tomu, aby si sa dostal na druhý koniec sveta?

Všetko to začalo, keď som po skončení stáže v Bratislave koncom mája tohto roku zistil, že ma čaká na univerzite rok prázdnin. Som typ človeka, ktorý stále potrebuje spoznávať niečo nové a snažím sa vždy hľadať možnosti, ktoré mi dnešný svet ponúka. Vďaka môjmu veľmi dobrému kamarátovi Mirovi Hajnošovi som sa pred pár rokmi dozvedel o Európskej Dobrovoľníckej Službe (EVS). Veľmi ma zaujala a preto som sa rozhodol tento program vyskúšať. Informoval som sa o slovenských organizáciách, ktoré vysielajú dobrovoľníkov do sveta a keďže som nemal dostatok času na napísanie si vlastného projektu, vybral som si už schválený projekt, ktorý mi najviac vyhovoval. A tak som už druhý mesiac v Hanoji, kde okrem učenia angličtiny pracujem na rôznych projektoch v oblasti vzdelávania či sustainable development.

Prečo práve Hanoj (Vietnam), keď je tu aj veľa iných možnosti?

Veľa ľudí sa ma pýta túto otázku a vždy hovorím, že neviem. Mal som na výber projekty z Južnej Ameriky, Afriky, Európy a Ázie. Akosi ma to ťahalo do Ázie, kde boli na výber India, Čína a Vietnam. Bolo to skôr spontánne rozhodnutie, Vietnam sa vždy spája len s vietnamskou vojnou a v skutočnosti o nej málo vieme, čo je škoda, pretože táto krajina je podľa mnohých ľudí, ktorí ju navštívili najkrajším miestom na svete.

Je známe, že Vietnam sa spájal s vojnou. Akí sú tam však ľudia?

V prvom rade majú vždy dobrú náladu, sú skromní a podelia sa aj o posledné. Verím, že aj u nás by bolo veselšie, keby sme sa na ulici spýtali náhodného okoloidúceho ako sa má, usmievali sa na ostatných alebo len tak niekoho pozvali na čaj. Tu to funguje a ľudia okolo ti vždy zlepšia náladu.

Čo si sa naučil od týchto ľudí? Čo ti dalo najviac do života?

Ešte sa stále učím, ale najmä to, že sa netreba nechať rozhodiť maličkosťami a práve naopak, z každej maličkosti sa vedieť tešiť. Čo si tiež veľmi cením, je ich pohostinnosť a to, že podeliť sa o čokoľvek je pre nich prirodzené. Celé toto obdobie vnímam ako životnú skúsenosť, každým dňom sa učím niečo nové.

Si pre nich dobrý učiteľ?

Ja verím, že áno, ale to je skôr otázka na mojich študentov. Mám tri triedy a s každou komunikujem aj online. Hodiny pripravujem ja, ale dávam im priestor, nech si povedia, čo sa chcú učiť, alebo či chcú niečo zmeniť. Hodiny sa snažím robiť zábavné, aby sa nenudili. Som jeden z mála nie native speakerov v organizácii, no aj napriek tomu učím angličtinu. Občas sa mi stane, že sa aj ja naučím počas hodiny niečo nové.

Vietnam sám o sebe je zaujímavá krajina, majú aj dobrú kuchyňu. Na tvojom blogu som čítal, že si ochutnal kobru. Chutila?

Mne veľmi chutí miestna kuchyňa, v každom jedle používajú veľa druhov zeleniny (ktorú ani nepoznám), dochucujú rôznymi koreniami a bylinkami a chilli takmer nikdy nesmie chýbať. Z ryže dokážu spraviť takmer všetko, od rezancov a vína až po zákusky. Medzi tie exotickejšie pochúťky patria napríklad kačacie embryo, pražené celé vtáky, psie mäso alebo hadie mäso, zvyčajne kobra. Vyskúšal som kačacie embryo a kobru. Embryo, alebo aj Ballut je uvarené vajíčko s nenarodenou kačkou vo vnútri.

Ako ti chutilo? To chcelo asi veľkú odvahu…

Chutí to takmer ako normálne vajíčko, no je lepšie sa na to počas jedenia nepozerať. Na kobre sme boli v jednej časti Hanoja, kde sa na to špecializujú. Vybrali sme si hada, ktorého chceme, oni ho potom spracovali a pre jedného z nás, ktorý bol najodvážnejší priniesli ešte bijúce srdce, ktoré sa tu zapíja s vodkou, alebo ryžovým vínom. Večera sa skladala z deviatich chodov, k jedlu sa popíjala hadia krv. Samotné mäso bolo veľmi zaujímavé, možno mi trochu pripomínalo rybacinu, iným zase kuracinu, každopádne je dosť špecifické a gumené, treba ho dlho žuť.

Hanoj je aj mesto plné dvojkolesových tátošov – máš motorku aj ty?

Prvé dni som sa na motorku neodvážil, doprava v meste je šialená a chaotická, v meste sú státisíce, ak nie milióny motoriek každodenne na cestách, predpisy sa dodržujú len málokedy, jazda na červenú sa akceptuje, pred prechodmi sa nezastavuje a jazda do protismeru je bežná. Po dvoch týždňoch som si prenajal motorku a teraz si tu jazdenie na motorke užívam. Byť súčasťou premávky v rušných hodinách je zážitok. Najvtipnejšie je prechádzanie cez cestu, jednoducho sa vyberiete a vodiči vás vnímajú, no nezastavujú, len obchádzajú. Takže stojíte v strede cesty a snažíte sa kráčať pomedzi idúce motorky či autá. Treba si zapamätať jedno pravidlo, čím väčšie vozidlo, tým väčšie práva. Takže nákladné autá a autobusy to tu majú najjednoduchšie, len idú a všetci sa radšej uhnú.

Si dobrovoľník, z čoho teda žiješ? Je život v Hanoji drahý?

Program EVS mi prepláca všetky náklady spojené s pobytom, od leteniek až po očkovania, pokrýva mi tiež náklady na ubytovanie a stravu. Mesačne mi k tomu EÚ ešte posiela aj nejaké vreckové a potom tiež niečo z vlastného vrecka. Vietnam je veľmi lacná krajina, aj napriek tomu, že je Hanoj najdrahšia časť krajiny je niekoľkonásobne lacnejší ako Európa. Chutný obed dokážete nájsť už od cca 1€ (26 000 vietnam­ských dongov). Našim obľúbeným miestom v centre je terasa, kde čapujú miestne pivo za menej ako 20 centov. Jedlo v obchodoch je v priemere dvojnásobne lacnejšie ako na Slovensku a to isté je aj s elektronikou. Keď sa vyberiem na miestny trh na konci našej ulice, nedokážem odolať všetkému tomu čerstvému ovociu a zelenine, z ktorých polovicu ani nepoznám. Čerstvý kokosový orech, ktorý mi hneď osekajú a podajú so slamkou ma stojí približne 70 centov.

David, si Slovák a dobre vieš, že slovenské baby sú fakt krásne. Aké sú Vietnamky?

Vždy je to tak, že čo pre teba nie je všedné, je pre teba zaujímavé. Slovenky sú krásne ženy, tak ako Vietnamky. Čo sa mi na miestnych dievčatách páči je, že sú úprimné a krásne sa usmievajú. Všetky ženy sú svojim spôsobom krásne.

Spoznal si už aj okolie Hanoja? Cestoval si niekam?

Hanoj už mám celkom pobehaný, keď mám motorku dá sa s ňou dostať všade, samozrejme som už som tu aj párkrát zablúdil. Je to obrovské mesto, žije tu takmer 10 miliónov ľudí, takže viem, že som ešte nemohol vidieť každý kút. Je tu pár výškových budov, podľa ktorých sa dá dobre orientovať. (úsmev). Bol som zatiaľ pozrieť skalnaté hory, ryžové polia a jaskyne v oblasti Ninh Binh a pred dvoma týždňami sme boli na roadtripe na motorkách, kde sme prešli za dva dni viac ako pol krajiny, videli sme krásne mestá ako Dong Hoi, Hue, Da Nang a Hoi An. Za päť dní sme najazdili približne 1100 kilometrov a videli nedotknutú prírodu, pochodili krásne čisté pláže, spali v hoteli z bambusu, okúpali sa v mori, dostali pár defektov a tiež navštívili nemocnicu. No a na veľa výletov sa ešte len chystám.

Čo je pre teba zatiaľ najväčší zážitok alebo najlepšia skúsenosť z Vietnamu?

Každý deň zažijem niečo nové a vždy to stojí za to. Videl som veľa vecí, ktoré ma zarazili no hlavne nadchli. Sú to maličkosti, ako že sa chcú s nami ľudia fotiť na ulici, zjednávanie ceny na trhu, grilovaný pes na stole pred obchodom, päťčlenná rodina na mopede či pohľad na nedotknuté neobývané pláže

Ako dlho budeš vo Vietname? Čo chceš robiť, až sa vrátiš? Máš niečo v pláne?

Môj projekt trvá osem mesiacov. Späť sa vraciam v júni, no možno pôjdem rovno do Dánska, aby som si dokončil skúšky na univerzite. Asi tam aj ostanem na leto, aby som si čo to zarobil na ďalší semester. A možno tu ostanem dlhšie, ako len do júna…

Takže si skôr človek, ktorý neplánuje, ale žije prítomnosťou?

Vždy je dobré mať nejaký plán, ale nikdy nevieš, či sa nenaskytne niečo po čom túžiš viac, určite však plánujem dokončiť školu a mám nejaké predstavy o tom, čomu by som sa chcel venovať v blízkej budúcnosti. Teraz si však naplno užívam Vietnam.

Poradíš na záver čitateľom motiváciu, ktorú by si odporučil mladým, ak by chceli ísť do Vietnamu?

Rád prijímam nové výzvy, keď viem, že nemám čo stratiť idem do toho a som za každú zábavu. Odporúčam klásť si častejšie otázku: “Why not?”(smiech) V dnešnej dobe máme kopec možností, no mnohí o nich nevedia. Stačí chcieť a nehľadať dôvody, prečo ich nevyužiť.

Zdroj: matussedlak.com
Foto: Archív David Hluško

Zdroj: Dnes24.sk