Webnoviny - Svet

Koalícia sa zhodla na podpore eurovalu

WEBNOVINY.SK

Foto: SITA

BRATISLAVA 14. júla (WEBNOVINY) – Slovensko dá vytvoreniu eurovalu, ktorý má chrániť krajiny únie neschopné financovať svoj dlh, zelenú. Deklarovali to po štvrtkovej koaličnej rade predstavitelia všetkých koaličných strán, podľa ktorých odporučia svojim ministrom. „Nebudeme blokovať ostatné krajiny eurozóny a Európsku úniu vo vytvorení ochranného valu. Tento záväzok vnímam ako zásadný, čo neznamená, že bez formulovania jasných podmienok prijmeme existujúce uznesenie vlády. O týchto podmienkach bude vláda rokovať,“ konštatovala po rokovaní koaličnej rady premiérka Iveta Radičová z SDKÚ-DS.

Podobne sa vyjadrili aj zástupcovia ostatných koaličných strán. „Napriek tomu, že náš názor na vecnú stránku je iný, vnímame politické reálie a budeme za tento val hlasovať,“ konštatoval predseda strany SaS Richard Sulík. Rovnako svojim ministrom odporučia odsúhlasiť slovenský podpis pod rámcovú dohodu o Európskom finančnom stabilizačnom mechanizme aj predsedovia KDH a strany Most-Híd. Grécko sa však zrejme pomoci od Slovenska nedočká. V jeho prípade sa zástupcovia koalície vyjadrili, že ho nepodporia. Podmienený súhlas tejto pôžičke pripustil len predseda KDH Ján Figeľ, avšak len za prísnych a prijateľných podmienok.

Ministerstvo financií pritom na štvrtkové mimoriadne rokovanie vlády už stihlo predložiť návrh s odporučením podporiť ochranný val, avšak reálne plnenie zo strany Slovenska podmienilo viacerými faktormi. Tým základným je, že Európska únia schváli podstatné posilnenie Paktu stability a rastu, vrátane pravidiel jeho implementácie, pričom súčasťou zmien musí byť aj jasný mechanizmus riadeného bankrotu krajiny, ktorá sústavne vykonáva nezodpovednú rozpočtovú politiku.

Slovensko by sa podľa návrhu ministerstva do plnenia reálne zapojilo tiež iba vtedy, ak európske inštitúcie jasne potvrdia, že daná krajina spravila všetko čo mohla na zabezpečenie riadneho refinancovania na finančnom trhu. Návratná finančná pomoc krajinám v problémoch v rámci mechanizmu by tiež musela byť poskytnutá v súlade s politikou a podmienkami Medzinárodného menového fondu. Slovensko by podľa návrhu ministerstva pritom nepodporilo predlženie trojročného obdobia, na ktoré je mechanizmus schválený.

Premiérka po rokovaní koaličnej rady nekonkretizovala, či podmienky reálneho zapojenia Slovenska do systému zodpovedajú tým, ktoré predložil rezort financií, podľa nej je však ich dosiahnutie reálne. „Rokovali sme o týchto podmienkach dva dni v Bruseli. Moje poznanie rozhovorov sú jednoznačné, možnosť vyjednania takýchto podmienkach tu naozaj je,“ povedala.

Ministerstvo financií rovnako predložilo aj návrh na neschválenie pomoci Grécku zo strany Slovenska. Kým bývalý kabinet odporúčal zákonodarcom veriteľskú a úverovú zmluvu v súvislosti s Gréckom odsúhlasiť, rezort financií navrhuje toto uznesenie bývalej vlády zmeniť na nesúhlasné. „V nadväznosti na výsledky parlamentných volieb, ktoré sa konali 12. júna 2010 a vzhľadom na zmenu vlády Slovenskej republiky, došlo k prehodnoteniu pozície Slovenskej republiky k poskytnutiu finančnej pomoci Helénskej republike. Vláda SR týmto materiálom zaujíma postoj k politickým záväzkom prijatým predchádzajúcou vládou SR,“ konštatuje sa v materiáli, ktorý rezort financií predložil na štvrtkové rokovanie vlády.

Európsky stabilizačný finančný mechanizmus má byť systémom záruk jednotlivých členských štátov únie, Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu v celkovej sume 750 mld. eur. Samotné členské štáty sa majú zaručiť za 440 mld. eur, 60 mld. eur pripadá na komisiu a 250 mld. eur na menový fond. Tieto záruky majú byť pritom určené na prípadnú potrebu pomoci niektorej z členských krajín, ktorá by nebola schopná financovať svoj dlh. Podiel Slovenska na stabilizačnom mechanizme vychádza z podielu v Európskej centrálnej banke a predstavuje 4,37 mld. eur. Pomoc Grécku je zase riešená formou bilaterálnych pôžičiek členských štátov eurozóny v celkovej sume 110 mld. eur. Podiel Slovenska na pomoci grécku predstavuje zhruba 800 mil. eur.

Premiérka Iveta Radičová rokovala o účasti Slovenska na ochrannom eurovale ako aj na pomoci Grécku na svojej prvej pracovnej ceste v Bruseli v pondelok a utorok tento týždeň. Z rokovaní s prezidentom Európskej únie, šéfom euroskupiny ako aj predsedom Európskej komisie si odniesla odkazy, že Európa považuje súhlas predchádzajúcej vlády s ochrannými mechanizmami za záväzný a očakávajú, že Slovensko pridá čoskoro podpis k rámcovej zmluve o eurovale a solidárne sa zachová aj ohľadom pomoci zadlženému Grécku.

Posty si rozdelí koalícia aj v štátnej správe

Koaličná rada sa dnes dohodla na rozdelení postov na úrovni regionálnej a miestnej štátnej správy. Ako uviedla po rokovaní predstaviteľov koalície premiérka Iveta Radičová, obsadenie týchto postov je dôležité pre výkon legislatívy. Na tieto miesta budú vypísané výberové konania. Kandidáti musia spĺňať požiadavky odbornosti a dĺžky praxe.

Koalícia dnes nerokovala o obsadení pozície riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS), ako to pôvodne avizovala Radičová. Uviedla, že podľa stanov SDKÚ-DS musí o takej nominácii rozhodnúť prezídium strany. To bude rokovať v pondelok a Radičová na ňom predloží návrh nominácie šéfa SIS. Ak ho prezídium schváli, následne bude o návrhu rokovať Koaličná rada.

Podľa informácií agentúry SITA by sa riaditeľom SIS mal stať Rastislav Káčer. Káčer bol päť rokov veľvyslancom v USA. Predtým pracoval v rôznych pozíciách pre slovenskú vládu. Svoju kariéru začal ako politický analytik ministerstva zahraničných vecí, kde sa prepracoval na vedúceho analytického oddelenia. V rokoch 1994 až 1998 pracoval na veliteľstve NATO v Bruseli. Po návrate z Bruselu sa stal vedúcim Oddelenia politického plánovania a generálnym riaditeľom pre bezpečnostnú politiku a multilaterálne vzťahy na ministerstve. V roku 2001 sa stal štátnym tajomníkom ministerstva obrany, kde bol zodpovedný za rokovania a prístupový proces Slovenska do NATO.

Predseda parlamentu Richard Sulík dnes avizoval, že o programovom vyhlásení vlády začne NR SR rokovať 3. augusta. Sulík odmieta nočné rokovania parlamentu a preto poslanci budú o programe vlády zrejme rokovať viac dní. Po schválení programu bude vzápätí ďalšia schôdza NR SR. Poslanci sa zídu na osem dní aj v septembri. V októbri by mal parlament rokovať 10 dní od 12. októbra. Posledná schôdza parlamentu tento rok by sa mala začať 30. novembra a mala by trvať 17 dní. Poslanci by mali na nej rokovať o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2011.

Koalícia dnes nerokovala o obsadení postov v orgánoch ústrednej štátnej správy a v podnikoch s účasťou štátu. SITA

Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM