Komenský by sa chytal za hlavu: Vzdelanosť Slovákov zaostáva za európskym priemerom

V porovnaní s krajinami EÚ má Slovensko vyšší podiel vzdelaných obyvateľov (aspoň s vyšším stredným vzdelaním), zaostávame však v prípade podielu vysokoškolákov a účasti detí na vzdelaní v ranom detstve.

Vzdelanosť Slovákov

Slovensko má, podobne ako viaceré krajiny strednej a východnej Európy, v rámci EÚ relatívne vysoký podiel obyvateľov s aspoň vyšším stredným vzdelaním. Naopak, napriek relatívne dynamickému rastu je podiel vysokoškolsky vzdelaných stále nižší aj v porovnaní s priemerom EÚ. Vyplýva to z informácií, ktoré pri príležitosti Medzinárodného dňa gramotnosti uviedol hovorca Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Majer.

Reklama

Značná medzera je podľa NBS aj vo vzdelávaní detí v ranom detstve, kde výrazne zaostávame za priemerom EÚ. Zaškolenosť v predprimárnom vzdelávaní je nízka najmä v prípade detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a z prostredia marginalizovaných rómskych komunít.

Veľké rozdiely

Výsledky žiakov zaostávajú za krajinami OECD, problémom sú aj veľké rozdiely medzi najlepšími a najslabšími žiakmi a výrazný vplyv socioekonomického prostredia na výsledky žiakov. Podľa programu medzinárodného porovnania 15-ročných žiakov (PISA) majú slovenskí žiaci slabšie výsledky v porovnaní s priemerom krajín OECD vo všetkých troch sledovaných oblastiach (čitateľská, prírodovedná a matematická gramotnosť). Najslabšie sú v čitateľskej gramotnosti.

Slabé výsledky dosahujú aj slovenské vysoké školy, ktoré zaostávajú aj v prípade regionálneho porovnania.

V šanghajskom rebríčku najlepších vysokých škôl sa v prvej tisícke umiestnila len jedna slovenská univerzita. Na porovnanie, Česká republika má v prvej päťstovke jedno zastúpenie a ďalších šesť univerzít sa umiestnilo v druhej päťstovke.

Vzdelanie vs. práca

Zo štatistík zverejnených NBS slovenský vzdelávací systém reaguje slabo na požiadavky trhu práce. V rámci EÚ zaznamenáva Slovensko najvýraznejší nesúlad medzi študijným zameraním a vykonávanou prácou.

Takmer 38 percent absolventov pracuje v inom ako vyštudovanom odbore.

Ďalším problémom je aj prekvalifikovanosť na pracovných miestach. Slovensko má mierne nadpriemerný podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí na pozíciách s nižším požadovaným vzdelaním.

Digitálne zručnosti obyvateľstva sú v porovnaní s krajinami EÚ nižšie. Popri relatívne vysokom nesúlade slovenského vzdelávacieho systému s potrebami trhu práce je Slovensko charakteristické aj nízkou účasťou na celoživotnom vzdelávaní, ktorá patrí k najnižším v EÚ.

V roku 2020 sa na vzdelávaní dospelých zúčastnilo iba o niečo menej ako tri percentá dospelých. To je trikrát menej ako priemer EÚ.

Ilustračné foto