Môže vám zamestnávateľ zakázať, aby ste nešli na výlet či nákup za hranice?

Šírenie koronavírusu môže priniesť zamestnancom aj firmám rôzne komplikácie. Sú nimi napríklad zrušené lety, problémy s dodávkami tovarov, ale aj možná diskriminácia.

Môžu niečo zakázať?

Mnohí zamestnanci stoja v súčasnosti pred otázkou, či vycestovať do zahraničia vo svojom voľnom čase. Zamestnávateľ im zakázať vycestovať nemôže.

„Po návrate z dovolenky im však môže nariadiť, aby neprišli do práce, avšak je povinný im počas tejto doby platiť náhradu mzdy vo výške ich priemerného zárobku,“ tvrdí Štěpán Štarha z advokátskej kancelárie Havel & Partners.

Zamestnávateľ podľa jeho slov tiež nemôže nariadiť neplatené voľnom svojim zamestnancom z dôvodu pobytu v zahraničí.

„Zamestnanca, ktorý bol v rizikovej oblasti, môže z dôvodu opatrnosti poslať domov na určitý čas, napríklad 14 dní, či sa u neho neprejavia symptómy, avšak zamestnávateľ je povinný mu počas tejto doby platiť náhradu mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. Ide o takzvané prekážky na strane zamestnávateľa,“ tvrdí Štarha.

Hrozba diskriminácie

Rovnako to podľa jeho slov platí aj v prípade, ak zamestnávateľ zavrie továreň alebo svoju prevádzku, keď je povinný uhrádzať zamestnancom v čase zatvorenia náhradu mzdy vo výške ich priemerného zárobku. Netreba však brať na ľahkú váhu odporúčania štátnych orgánov.

Problémom pri obavách zo šírenia koronavírusu môže byť aj diskriminácia. „V prípade, že akákoľvek osoba odmietne osobný kontakt s človekom z krajiny, kde je rozšírený koronavírus, je to jej slobodné rozhodnutie a nepôjde o zásah do ľudských práv toho človeka,“ tvrdí Štarha.

O diskrimináciu však môže ísť v prípade, ak orgán verejnej moci alebo nejaká verejne prístupná prevádzka odmietne osobný kontakt s človekom, ktorý pochádza z krajiny, kde je rozšírený koronavírus.

Štarha ako príklad uvádza odmietnutie obslúženia v potravinách či na úrade. „Takéto odmietnutie by už znamenalo diskrimináciu a zásah do ľudských práv toho konkrétneho človeka,“ vysvetľuje.

Nákaza ovplyvňuje aj mnohých dodávateľov materiálov, tovarov a služieb. Môže sa stať, že budú meškať s ich dodávkou alebo ich nedoručia vôbec.

„Vo všeobecnosti platí, že v prípade omeškania dodávateľa s dodaním tovaru alebo služieb vznikne objednávateľovi nárok na náhradu škody a nárok na odstúpenie od zmluvy. Zbaviť sa zodpovednosti za škodu by dodávateľ mohol, iba ak by preukázal, že zatvorenie továrne pre koronarívus nemohol žiadnym spôsobom predvídať, čo v súčasnosti môže byť náročné preukázať, keďže koronavírus je rozšírený už vo väčšine krajín a zatvorenie tovární je možné v niektorých krajinách predvídať už teraz (napríklad Čína, Taliansko),“ hovorí Štarha.

Preto firmám odporúča, aby v prípade uzatvárania nových dodávateľských zmlúv doplnili priamo do nich, že dodávateľ nezodpovedá za škodu a nie je možné ho žiadnym spôsobom sankcionovať, ak tovar nedodá z dôvodu zatvorenia továrne v súvislosti s koronavírusom.