Na dostupnosti nezáleží. Ktoré závislosti nás ohrozujú najviac?
Ktoré závislosti sú pre našu spoločnosť najnebezpečnejšie? Už dlho sa hovorí, že alkohol je metla ľudstva a vyzerá to tak, že túto dôverne známu frázu potvrdzujú aj najnovšie čísla z Národného centra zdravotníckych informácií.
Ktorým závislostiam teda Slováci prepadajú najčastejšie v takej miere, ktorá si vyžaduje medicínsku pomoc?
Zakázané látky
Podľa údajov NCZI v roku 2020 na Slovensku podstúpilo liečbu pre užívanie drog 2927 osôb, čo predstavuje 53,6 osôb na 100-tisíc obyvateľov. Z počtu všetkých pacientov bolo 74% pacientov liečených v zdravotníckych zariadeniach Ministerstva zdravotníctva a ďalších zriaďovateľov a 26% v zdravotníckych zariadeniach Ministerstva spravodlivosti, teda v nemocniciach pre obvinených a odsúdených a ústavoch na výkon trestu odňatia slobody.
Zaujímavým údajom je pritom veľká prevaha liečených mužov, ktorí tvorili až 81% zo všetkých pacientov (v počte 2 371), zatiaľ čo v skupine liečených v zdravotníckych zariadeniach Ministerstva spravodlivosti bola prevaha mužov ešte výraznejšia, a to v podiele 90% (684).
Ide pritom prevažne o závislosť na zakázaných látkach ako kanabis, opiáty či stimulanty, o ktorých sa vonkoncom nedá hovoriť, že by boli široko dostupné.
Alkohol stále vedie
Alkohol sa, na druhej strane, nenadarmo nazýva aj tou najdostupnejšou drogou. Tento tovar si totiž môže zakúpiť každý občan starší ako 18 rokov aj v bežnej samoobsluhe.
Podľa správy NCZI Poškodenie zdravia konzumáciou alkoholu v Slovenskej republike 2020 bolo v psychiatrických ambulanciách na poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu v roku 2020 vyšetrených celkovo 27 523 osôb, z toho bol syndróm závislosti diagnostikovaný až 20 690 osobám, to je 75,2% z počtu vyšetrených na poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu a zhruba desaťnásobok v porovnaní s drogovo závislými.
Závislosť na hazarde zaostáva
A ako sú na tom hazardné hry? V porovnaní s údajmi z decembra 2021 počet patologických hráčov vedených v Registri vylúčených hráčov mierne stúpol z 961 na súčasných 992, najväčší nárast bol však zaznamenaný počas pandemických rokov 2020 a 2021.
Kým v roku 2019 bolo v Registri vedených viac ako 600 chorobných hráčov, na konci roka 2021 ich bolo už spomínaných 961. Zaujímavosťou je, že počas rokov 2020 a 2021 boli všetky kamenné herne v súvislosti s protipandemickými opatreniami väčšinu času zatvorené. Predpokladom teda je, že množstvo „nových“ gamblerov pochádza práve z online prostredia, ktoré dlhodobo predstavovalo jedinú možnú cestu k hazardu.
Aj tu pomáha regulácia, v prípade hazardných hier je však rôzna, od veľmi prísnej, pod ktorú spadajú kamenné herne, až po veľmi voľnú v prípade zahraničných online kasín, ktorým sa stále darí cez sito kontroly prekĺznuť.
Od zavedenia novely o hazardných hrách, ktorá umožňuje zakázať hazard na území mesta či obce bez potreby petície, sa však v mnohých samosprávach najväčší boj strhol práve proti kamenným herniam. Mestá, ktoré sa rozhodli pristúpiť k tomuto kroku často argumentujú ľahkou dostupnosťou hazardu pre osoby z nižších sociálnych vrstiev.
Na rozdiel od zakázaných látok či voľne dostupných alkoholických nápojov si však osoby závislé na hazarde predsa len môžu trochu pomôcť, a to zapísaním sa do spomínaného Registra vylúčených hráčov, na základe čoho sa viac do kamennej herne nedostanú a v prípade, že ich pevná vôľa zlyhá, si tak zabezpečia ešte jednu poistku navyše.
„Pri vstupe do kamennej herne sa každý musí preukázať občianskym preukazom a osobám pod 18 rokov alebo osobám vedeným v Registri vylúčených osôb nie je vstup umožnený,“ vysvetľuje hovorkyňa Asociácie zábavy a hier Dominika Lukáčová fungovanie systému, ktorý je u nás aktívny od roku 2019.
Dôležitá je prevencia, nie prohibícia, tvrdia odborníci
Podľa najnovších údajov teda najväčším strašiakom zostáva alkohol. Druhé miesto, ktoré v počtoch závislých podrobených liečbe obsadili drogy, však nasvedčuje tomu, že ani tvrdý zákaz nedokáže občanov od závislostí úplne ochrániť.
„Dôležité je meniť postoj k človeku, ktorý smeruje k aktivite a nie aktivity, ktoré smerujú k človeku. Kto chce hrať, hrať bude. Kto túži po nasýtení, nájde si svoju drogu,“ uviedla v decembrovej diskusii na tému zákazu hazardu Jana Žemličková, riaditeľka Sanatória AT, ktoré sa venuje nielen psychoterapii, ale aj liečbe závislostí. Práve preto sa v ostatnej dobe ozýva čoraz viac hlasov volajúcich po dôslednom vzdelávaní spoločnosti a včasnej prevencii než tvrdých zákazoch.
(PR) – Za obsah a fotografie zodpovedá objednávateľ tejto správy
ilustračné foto