Zdroj: TASR/AP

Neovládateľná ruská raketa sa rúti k ZEMI: Trosky môžu DOPADNÚŤ už o niekoľko hodín

Mal to byť moderný prvok ruského vesmírneho programu. Tretí štart ťažkej rakety však poznačili problémy a trosky neovládateľného kusu techniky môžu zasiahnuť povrch Zeme.

5. január 2022 Technológie

Zdroj: TASR/AP

Koncom decembra sa z kozmodrómu Pleseck v Archangeľskej oblasti vzniesol ťažký raketový nosič novej generácie s označením Angara-A5. Išlo o tretí testovací let tohto typu rakety od roku 2014.

Ruská vesmírna agentúra Roskosmos najprv štart rakety s testovacím nákladom, ktorý mal simulovať hmotnosť satelitu, označila za úspešný. Po niekoľkých minútach však prišli technické problémy.

Nekontrolovaný pád

Prvé dva stupne vyniesli raketu na nízku obežnú dráhu Zeme. Tretí stupeň s názvom Persej najprv pracoval správne a absolvoval prvý zážih. Keď však mal naštartovať znova, aby testovací náklad dopravil na správnu obežnú dráhu, systém skolaboval. Raketa s nákladom uviazla na nízkej obežnej dráhe a postupne ju priťahuje zemská príťažlivosť.

Približne dvadsať ton vážiaca konštrukcia tak neodvrátiteľne smeruje k skaze. Odhaduje sa, že väčšina neovládateľnej rakety zhorí v atmosfére, no väčšie kusy môžu dopadnúť na povrch.

Vedci predpokladajú, že sa tak stane 5. až 6. januára.

Presná poloha dopadu nie je známa. Odhaduje sa však, že úlomky by mohli spadnúť do Tichého oceánu.

V čase písania článku (5. januára 2021) sa vesmírna loď odsúdená na zánik pohybovala vo výške približne 130 až 140 kilometrov nad zemským povrchom.

Presnú polohu rakety triedy Angara-A5 môžete sledovať po kliknutí na TENTO odkaz.

Šetrnejšia k životnému prostrediu

Nosné rakety triedy Angara majú rozličnú veľkosť. Na obežnú dráhu dokážu vyniesť 3 800–24 500 kilogramov nákladu. Konfigurácia pod označením A5 predstavuje náhradu za ťažkú nosnú raketu Proton-M.

Angara má byť podľa vývojárov šetrnejšia k životnému prostrediu, pretože nie je poháňaná extrémne toxickým heptylom, ktorý je až štyrikrát toxickejší než kyselina kyanovodíková. Namiesto toho používa ako palivo zmes kvapalného kyslíka a kerozínu, prípadne kvapalného kyslíka a vodíka.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.