Zo Slovenska

Neuveriteľné PLYTVANIE: Na každého Slováka pripadá ročne takmer STO kíl potravinového odpadu

Analytici odhalili smutnú pravdu. Na jedného Slováka pripadá ročne 99 kilogramov potravinového odpadu.

Ilustračný obrázok k článku Neuveriteľné PLYTVANIE: Na každého Slováka pripadá ročne takmer STO kíl potravinového odpadu
Zdroj: TASR/Miroslav Košírer , Unsplash.com

Na jedného Slováka pripadá ročne 99 kilogramov potravinového odpadu. Z domácností pochádza 67 percent. Zvyšných 33 percent vzniká pri prvovýrobe, výrobe potravín, v obchodoch, pri distribúcii či v reštauráciách. TASR o tom informovala analytička WOOD & Company Eva Sadovská. Analýza vychádza z najaktuálnejších údajov Eurostatu z roku 2021, ktorý zároveň revidoval dáta aj za rok 2020.

Domácnosti plytvajú viac

„Slovensko si medziročne polepšilo, nakoľko produkcia potravinového odpadu poklesla oproti roku 2020 o mínus sedem kíl na osobu. Stalo sa tak najmä vďaka poklesu tvorby potravinového odpadu v prvovýrobe, a to o mínus deväť kilogramov na obyvateľa,“ uviedla Sadovská. Doplnila, že v prípade reštaurácií a stravovacích zariadení či domácností prišlo k miernemu nárastu, v oboch prípadoch o jedno kilo na obyvateľa.

Čo vyhadzujeme najčastejšie?

Na Slovensku aj v ostatných krajinách Európskej únie vzniká potravinový odpad prevažne v domácnostiach.

Najčastejšie ide o chlieb a pečivo, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj o nerozbalené potraviny, tvrdí analytička.

„Slovenské domácnosti sa síce triedeniu kuchynského bioodpadu nebránia, ale zatiaľ netriedia naplno, a tak časť bioodpadu z kuchyne končí aj naďalej v čiernych nádobách určených pre zmesový komunálny odpad. Zároveň vytriedený kuchynský biologický odpad často obsahuje zvyšky mikroplastov, napríklad z obalov,“ zhrnul generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu (ZOP) SR a jeden z autorov Bielej knihy odpadového hospodárstva v SR Ján Chovanec.

Kde sú problémy?

Poukázal na to, že niektoré lokality majú zase problémy s nedostatkom zariadení na spracovanie. Ich bioodpad je tak často prepravovaný aj stovky kilometrov. „To nie je ani ekonomicky a ani environmentálne správne riešenie,“ podotkol Chovanec.

Podľa odborníkov zo ZOP SR je súčasné nastavenie zberu bioodpadu z domácností príliš regulované a nastavené plošne pre všetky samosprávy bez ohľadu na ich individuálne potreby a špecifiká. Ide predovšetkým o frekvenciu vývozu, ktorá sa odvíja od obdobia roka a typu používanej nádoby. Odborníci to považujú za zbytočnú prekážku, ktorá môže brániť efektívnejšiemu triedenému zberu bioodpadu. Celý systém je podľa nich potrebné deregulovať a prispôsobovať regionálnym podmienkam.

Vysoké náklady

Náklady spojené so zberom a spracovaním kuchynského odpadu patria k najdrahším položkám v odpadovom hospodárstve samospráv. „Rozhodovanie o najlepšom systéme zberu kuchynského odpadu by preto malo ostať výhradne na samosprávach, zberových spoločnostiach a koncových zariadeniach na spracovanie odpadu,“ skonštatoval Chovanec.

Povinnosť triediť bioodpad má väčšina samospráv na Slovensku od 1. júla 2021, od začiatku roka 2023 sa k nim pridali aj Bratislava, Košice a Prešov. Cieľom je minimalizovať, respektíve odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu, pripomenula Sadovská.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.

Foto: ilustračné

Ďalšie aktuálne témy

Zdroj: TASR
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM