Sezóna bola pre ohrozeného sokola červenonohého úspešná: Pribudlo 40 mláďat

Napriek úbytku potravy pre dravcov sa ohrozenému sokolovi červenonohému tento rok darilo. Na Slovensku hniezdilo 16 párov, ktoré priviedli na svet 40 mláďat - len o jedno mláďa menej ako minulý rok.

Ilustračný obrázok k článku Sezóna bola pre ohrozeného sokola červenonohého úspešná: Pribudlo 40 mláďat
Zdroj: TASR

„Ešte pred šiestimi rokmi sa odborníci báli, že sokol červenonohý sa zo Slovenska úplne stratí, pretože tu neostal ani jediný hniezdiaci pár. Intenzívnou prácou, s podporou EÚ, sa podarilo druh takpovediac vrátiť z okraja priepasti,“ teší sa z úspechu Lucia Deutschová z Ochrany dravcov na Slovensku (RPS).

Sokol čevenonohý na Slovensku hniezdi len v jednej lokalite, na juhozápade krajiny. „Od minulého roka sem pribudlo 50 nových búdok, spolu tu bolo po vytvorení párov potrebné overiť 150 možností a nájsť, ktoré z nich si vybral vzácny sokol. Dohľadali sme 16 párov, teda presne toľko, čo minulý rok. Spolu so Štátnou ochranou prírody SR sme lokalitu kontrolovali s cieľom usmernenia návštevnosti a zníženia rizika vyrušovania,“ opisuje Roman Slobodník z RPS.

Sokoly museli podľa neho tento rok čeliť viacerým nástrahám. Zahnali jastraba, prekonali aj búrky, lejaky a silný vietor v čase výchovy potomstva. Problémom bola aj potrava. „Na lokalite bolo podľa našich zistení až o polovicu menej významnej koristi – hraboša poľného. Rovnako sme pozorovali výrazný pokles početnosti koníkov, ktoré boli minulý rok prevažujúcou zložkou potravy,“ hovorí Slobodník.

Práve ochranou sokolej potravy sa zaoberá kampaň Posvieť si na fešáka, ktorej cieľom je upozorniť, aká je príroda zraniteľná. Ochranári na nej spolupracujú so Západoslovenskou distribučnou, a.s. Kampaň verejnosť vyzýva k tomu, aby kupovali lokálne produkty v bio kvalite. Ak sa totiž polia príliš ošetrujú herbicídmi, pesticídmi, rodenticídmi a inou chémiou, môže klesnúť potrava pre sokola červenonohého i iných dravcov.

Ochranári veria, že výsledok aktuálnej sezóny nie je len výkyvom, ale prísľubom, že sokol čevenonohý ostane súčasťou slovenskej prírody. Zaujímavosťou je, že tento tvor sa síce zaraďuje k dravcom, no geneticky má bližšie k papagájom. Táto podobnosť je zrejmá aj z pestrého sfarbenia, tvaru hlavy aj tela, zobáku a spôsobu, akým dokážu sokoly používať nohu pri konzumovaní potravy, čo môže pripomínať použitie ruky.

Foto: ilustračné

Zdroj: TASR