Škoda plakať nad rozliatym mliekom? Slovenskí výrobcovia nad ním doslova ronia slzy
Mliekari bijú na poplach. Hoci na propagáciu mlieka smerovali v predchádzajúcich rokoch milióny eur, slovenské mliekarstvo je v tak zlom stave, že vznikol krízový štáb.
Svet si pred časom už po 59-krát pripomenul Medzinárodný deň mlieka. Hlavným zámerom bolo – vrátiť mlieko a mliečne výrobky na jedálny lístok. Rovnaký cieľ sledovali aj miliónové kampane, ktoré platilo ministerstvo pôdohospodárstva z eurofondov. Presnejšie z peňazí daňových poplatníkov európskej 27 vrátane Slovenska. Výsledok?
Motivácia za 3,6 mil. eur
Pamätáte si televízne šoty, ktoré nás nabádali k pitiu mlieka? Ministerstvo pôdohospodárstva spustilo v roku 2008 trojročnú kampaň Objav mlieko. Po jej skončení nasledoval projekt Biele plus.
Mlieko sme tak masívne „objavili“ aj vďaka eurofondom. Polovicu peňazí na kampaň Objav mlieko za 3,6 milióna eur zaplatila Európska únia, 30 percent ministerstvo, zvyšok Slovenský mliekarenský zväz a Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka.
Výsledok? Hoci spotreba bieleho nápoja v čase mliečnej krízy a počas kampane mierne stúpla, za všeobecne odporúčanou spotrebou 200 – 220 kg na obyvateľa ročne zaostávame o približne 40 – 65 kg. Po deviatich rokoch nie sme na tom o nič lepšie.
V priemere sa u nás denne vypije jeden pohár bielej tekutiny na osobu. Je to o štvrtinu menej ako v Maďarsku. V porovnaní so škandinávskymi krajinami sme na tom ešte horšie – napríklad Fíni spotrebujú o polovicu viac mlieka ako Slováci.
Krízový štáb k mlieku
Výroba mlieka pod cenu, zrušené mliečne kvóty, nekontrolovateľný dovoz „lacného“ mlieka zo zahraničia. To je len zlomok obrazu slovenského mliekarstva. Stav je podľa zväzov a združení mliekarenského sektora tak zlý, že 13. mája oficiálne ohlásili vznik krízového štábu k mlieku.
„Z prieskumu medzi chovateľmi dojníc vyplynulo, že ak sa urýchlene neprijmú adekvátne opatrenia, s výrobou mlieka chce skončiť tretina chovateľov. Malo by to veľmi negatívne dopady. Hovoríme o zvýšení nezamestnanosti na vidieku, ďalšom vyľudňovaní vidieka, poklese schopnosti udržiavať a zveľaďovať vzhľad vidieckej krajiny, ale aj o nižšej úrodnosti pôdy,“ uviedol predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík.
Mliečne kvóty zrejme nebudú
Niektorí odborníci chcú spotrebu mlieka zachrániť kvótami. Znovuzavedenie mliečnych kvót v EÚ však nie je v dohľadnom čase reálne. Potvrdila to aj šéfka ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná (nominantka SNS).
Odbytu európskeho mlieka by podľa nej významnejšie nepomohlo ani prípadné zrušenie ruského embarga na európske potraviny. Dôvod? Európa nebude do Ruska vyvážať toľko potravín, ako pred zavedením embarga.
„Rusko urobilo isté opatrenia, napríklad viac dováža z tretích krajín, a tiež naštartovalo vlastnú produkciu. Zrušenie embarga by krajinám EÚ síce pomohlo pri odbyte niektorých komodít, ale vyvážať v takom objeme, ako to bolo pred zavedením embarga, to však už nepôjde,“ dodala.
Ministerstvo pôdohospodárstva chce zlepšiť neutešenú situáciu mliekarov zavedením systémových opatrení. "Hľadáme riešenia spoločne s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou a s inými odborníkmi,“ ubezpečila Matečná. O konkrétnych krokoch by mali hovoriť na zajtrajšom Mliečnom fóre.
Strata peňazí i práce?
Na Slovensku sa podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory chová 142 200 dojníc. V sektore mlieka a naň nadväzujúcich odvetviach pracuje okolo desaťtisíc ľudí. Počnúc chovateľmi dojníc cez spracovateľov až po výrobcov, dopravcov, dodávateľov či veterinárov. Ak nebude čo predávať, nebude koho zamestnávať. Kríza v mliečnom sektore, ktorá je vraj oveľa väčšia, ako bola v roku 2009, nevyhovuje ani spracovateľom.
„Hodnota mlieka 29 centov na pulte sa nedá nijakým spôsobom rozdeliť v celom dodávateľskom reťazci tak, aby každý mohol stabilne fungovať. Potraviny nemôžu byť zadarmo, majú svoju hodnotu a tá hodnota je aj v tom, že tých spomínaných desaťtisícisíc ľudí sa denno-denne stará o mliečne produkty a vyrába ich,“ doplnil za spracovateľov prezident Slovenského mliekarenského zväzu Stanislav Voskár.
Čísla nepustia
Priemerná nákupná cena surového kravského mlieka na Slovensku klesá. V marci 2016 stál jeden kilogram 25,90 centov, čo je o 10 centov menej ako vo februári 2014. Cena však nezodpovedá aktuálnej situácii na trhu. Sú totiž takí prvovýrobcovia, ktorí predávajú mlieko od svojich dojníc aj za 16 až 18 centov za kilogram.
Čítajte aj: Ovčie mlieko a ovčie syry. Áno alebo nie?
Dobré vyhliadky nie sú ani na mesiace máj a jún, očakáva sa ďalší pokles cien o približne 2 centy. Náklady na výrobu mlieka sú na úrovni 40 centov na kilogram.
Akúsi záchranu hľadajú združenia aj u slovenských občanov – zákazníkov a spotrebiteľov. Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka spojili sily a vytvorili Mliečny fond, aby v záujme zdravej výživy podporili spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov.
Možno to vyznie ako klišé, ale stojí za to porozmýšľať, čo si dávame do nákupného košíka. Uvidíme, čo sa v blízkej dobe zmení. Mlieko si pripomenieme ešte 28. septembra, keď je Svetový deň mlieka v školách.
Ilustračné foto: TASR
