SVET O SLOVENSKU: Báthoryčka bola šialená a krutá, ale zrejme nevinná

Austrálsky novinár Julian Morgans navštívil Čachtický hrad, aby sa ponoril do starého legendami opradeného príbehu krvavej grófky, ktorý dodnes vzrušuje bežných ľudí aj akademikov. V reportáži na austrálskom portáli Vice sa posťažoval, že všetky informácie na hrade boli v slovenčine, čo je pre takú turistickú atrakciu zahanbujúce. Julian sa preto obrátil na britského profesora lingvistiky Tonyho Thornea z King’s College v Londýne, aby mu o Alžbete Báthoryovej povedal viac.

Báthoryčka má potenciál!

“Nedávno som navštívil hrad v Čachticiach. Je to na konci sveta a ako turistická atrakcia je to pomerne náročné, pretože všetky informácie sú v slovenčine,” píše v článku Julian. Starodávny príbeh krvavej grófky ho však natoľko zaujal, že sa obrátil na britského profesora Thornea, ktorý sa jej procesom zaoberal ako jeden z prvých akademikov už v deväťdesiatych rokoch.

"Študoval som záznamy z jej súdneho procesu spísané v archaickej maďarčine a snažil sa pozliepať čriepky príbehu do jedného celku. Naozaj sa Báthoryčka kúpala v krvi dievčat? Naozaj ju za trest zamurovali na jej hrade? Bola vôbec vinná?”

Slovensko si ešte len začína uvedomovať turistický potenciál príbehu krvavej grófky.

Profesor Thorne na to reaguje slovami, že je to pochopiteľné, pretože “Slovensko nemá veľa medzinárodne známej histórie – tak prečo nevyužiť túto naozaj pozoruhodnú osobnosť tak, ako Rumuni využívajú Drakulu?”

Kašleme na to

Lenže Slovensko si tento potenciál zrejme neuvedomuje. Nielenže sú turistické informácie v Čachticiach len po slovensky, ale podľa britského profesora aj dobové archívy o prípade stále len čakajú na svojich objaviteľov.

“Ak by niečo takéto existovalo vo Veľkej Británii, akademici by už dávno preštudovali všetky dostupné dôkazy. Ale v Maďarsku a na Slovensku sú knižnice plné historických listov a záznamov, na ktoré sa nikto ešte nepozrel,” hovorí profesor Thorne.

Bola šialená a zrejme nevinná

Čachtická pani bola podľa Thornea zrejme obeťou svojho bohatstva, moci a hlavne faktu, že bola “iba” ženou. Jednoznačné závery o jej vine alebo nevine však nevynáša ani on.

“Čítal som jej listy. Bola to veľmi inteligentná žena, ktorá často zastrašovala mužov, ktorí sa jej snažili vyhrážať. Existovalo veľmi veľa ľudí, ktorým ležala v žalúdku. Je veľmi pravdepodobné, že bola tvrdá a krutá, ale v podstate nevinná.”

Thorne zdôrazňuje, že grófka bola nesmierne bohatá a mocná a mnoho ľudí túžilo jej majetok získať.

Zrejme bola aj “šialená,” ale krutosti, ktoré sa jej pripisujú, sa vraj nikdy nepodarilo jednoznačne dokázať. Odsúdili ju v procese, ktorý bol podľa profesora fraškou. “Svedčili proti nej ľudia, ktorí by sa dostali k moci, ak by ona neovládala rodinné impérium.”

“Tvrdenie, že sa kúpala v krvi panien sa objavilo v záznamoch až sto rokov po jej smrti. Vytvoril ho katolícky kňaz, ktorý oživil jej príbeh, aby ju zdiskreditoval,” hovorí profesor. Alžbeta Báthoryová bola totiž protestantka.

Na druhej strane sú tu však aj pochybnosti. “Zaráža ma fakt, že ak to chceli na ňu narafičiť, prečo si vybrali masové vraždy. To je hlavná otázka. Prečo ju nevykreslili ako čarodejnicu? V tom čase to bolo oveľa bežnejšie obvinenie.”