Marián Pillár Regióny

Blog Mariána Pillára

Prečo pijeme alkohol?

Ilustračný obrázok k článku Blog Mariána Pillára
Zdroj: pixabay.com

Začiatky

Keď sme sa ako deviataci lúčili zo základnou školu, bol som po prvýkrát na diskotéke. Starší si určite pamätajú bardejovské diskotékové noci v Karaku či v Omege. Moja bývalá 9.A. sa usadila v Karaku a spolužiačka ma poprosila, aby som jej objednal „poldeci“. Nepovedala aký typ alkoholu chce, proste iba to, že chce poldeci. Šiel som a u čašníka som poprosil jedno poldeci s tým, že som ticho dodal „vína“. Ozaj som si v tej chvíli myslel, že poldeci je objem tak akurát na víno. Ak by som to vtedy povedal nahlas, alebo dnes ako 15-ročný, tak by ma s veľkou pravdepodobnosťou vysmiali. Odvtedy ubehla nejaká doba, ale čo sa týka fenoménu popíjania mladých, nič zásadné sa nezmenilo.

Vtedy, rovnako ako aj o celé generácie skôr, alebo aj neskôr, bude príchod do baru a popíjanie, vstupenku do sveta dospelých. Už nie sme tí sopľaví chalani a dievčatká, ktoré zaujímali iba videohry, legá a futbal. Už sa stávame dospelými.

Tým, že preberáme ich životné návyky. Dobré aj zlé. Pamätám sa, ako som išiel po prvý krát cez prázdniny, po prvom ročníku strednej školy, popíjať. Mal som 16 rokov a moji rovesníci mi tlieskali, že som sa konečne odhodlal. Ako som rýchlo pochopil, štandardný vek vstupu do sveta dospelých „pitím“, sa vtedy pohybovalnahranici 14 až 15 rokov. A tí najväčší frajeri a frajerky začínali ešte skôr. A to bez rozdielu sociálneho postavenia rodičov, pohlavia či školy. Začínalo sa pivom, skúsenejší pridali nejaké to vínko a na chatách sa už skúšal aj tvrdší kaliber.

Príčiny pitia

Každý, kto nemá ideálne predstavy o spoločnosti, vie, kde sa v uliciach miesta stretávajú tínedžeri, ktorí popíjajú. Aj bary, kde si je možné objednať bez toho, aby ste mali osemnásť. Polícia z času na čas, samozrejme, nejakú tú raziu urobí, zrejme z dôvodu vylepšenia štatistík. Aké sú ale príčiny pitia u mladých? Na akú úroveň by bolo možné dostať pitie? A nakoľko naša spoločnosť dokáže tolerovať alkoholické excesy? Zaujíma vôbec rodičov to, koľko pijú a čo robia ich deti cez prázdniny? Na poslednú otázku odpovedám subjektívne. Ani nie. Čo sa týka samotného pitia, mám tri rozdielne vysvetlenia. Začnem tým najfilozofickejším, potom pridám niečo z hlbín psychológie a nakoniec vysvetlím tretí najprozaickej­ší dôvod.

Sakrálnosť

Ak sa na problém pitia pokúsime pozrieť zo širšej perspektívy, mohli by sme povedať, že najčastejšie popíjame v čase sviatkov, víkendu, zvláštnych životných udalostí a osobného voľna. Všetky tieto udalosti súvisia s vymedzeným sa voči každodennosti. Každodennosti, ktorá sa denne opakuje s istou dávkou mechanickosti, až máme pocit, že sme sa stali určitými strojmi. Stotožnili sme sa s nimi, až sa ich pohyby stali našou prirodzenosťou.

Každá spoločnosť od najnižších primitívov v africkom pralese až po najvyššiu civilizovanú spoločnosť delí svoje životy na dobu „sakrálnu“ a dobu „profánnnu“. Profánny čas je synonymom pre každodennú prácu vo fabrike a domácich stereotypoch. Je to rutinný život ktorý sa riadi rozumom a spoločenskými konvenciami. Sakrálny čas je naopak časom živelnosti a nespútaných, iracionálnych pu­dov.

Sakrálne bolo v minulosti späté s transcendentálnym náboženským poňatím, o ktorom sa píše, že ho dnešný človek už stratil. Dnešný človek môže povedať: „Tento obraz je taký krásny, že už nedokážem opísať jeho krásu“, alebo „Zážitok v kostole ma tak napĺňa, že to nedokážem opísať“. To môže povedať, ale ako tomu vnútorne verí, to je už iná otázka. A tam, kde pocit zmyslu pre transcendentálne zachádza do úzadia, musíme mať pripravené niečo čo ho dokáže nahradiť. Je na dlhšiu debatu, prečo strácame zmysel pre transcendenciu všeobecne. Jednoduchou náhradou zmyslu pre transcendenciu sú drogy. U nás najčastejšie alkohol a nikotín. Je už nepodstatné, do akej miery je táto náhrada pravdivá.

Sakrálnosť neznamená iba náboženské prežívanie, ale celkovo hlbší zmysel našej existencie. Uvedomenie, že my ako ľudia, sme páni tvorstva, a že dokážeme panovať aj nad nami samotnými. Ako prinavrátiť sakrálnosť do našich životov? Sakrálnosť to nie je len náboženstvo. Je to spôsob ponímania sveta a všetkého čo nám môže dať.

Nepozerajme sa na svet iba z pragmatického pohľadu typu – ako nám to môže byť užitočné, ale iba vnímajme. Nepýtajme sa, nesúďme, iba vnímajme. Skúsme sa na svet pozerať inými očami ako doteraz. Pozerajme sa na svet nie ako na účelné usporiadané dielo, ale ako na impresionistický obraz pretkaný kubizmom. Skúsme dať priestor náhode, napríklad aj tak že si určime nejaké možnosti, ktoré nebudeme mať vo svojej moci, ale dáme moc minci, ktorá rozhodne za nás.

Psychológia

Druhá príčina pitia je psychologická. Alkohol je najbežnejší inhibítor (obmädzovač) úzkosti. Úzkosť sa v sakrálnom svete berie ako niečo čisto patologické, čo preniká jadrom človeka a čoho sa musíme rýchlo zbaviť. Psychológia vraví, že úzkosť vzniká z príčin ako genetická predispozícia, zlé zážitky z detstva, nízke sociálne postavenie, zlé terajšie okolnosti. To všetko súvisí s mierou prežívanej úzkosti. A keďže úzkosť je zlý stav prežívania, je potrebné sa jej zbaviť. Najbežnejším a najdostupnejším prostriedkom je práve alkohol. Ale ani ak by sme zbavili človeka všetkých možných príčin úzkosti, ani vtedy ešte nemáme vyhraté.

Môžeme si žiť ako ideálne prasiatko v bavlnke, no úzkosti sa len tak ľahko nezbavíme. Možno že je to pre mnohých iba nábožensko-filozfický blábol, no človeka od narodenia ťaží úzkosť už z toho, že má život.

Nech by bol človek aj vlčím dieťaťom, úzkosti z toho, že je na tomto svete a potom z vedomia toho, že z neho raz odíde, sa len tak ľahko nezbaví. Môžeme piť alkohol, môžeme brať všetky možné psychiatrické lieky, no nakoniec si uvedomíme, že tieto preparáty iba premaľujú pravú úzkosť asi tak, ako my maľujeme niektoré veci z jednej farby na druhú. Podľa mňa ide o princíp, podľa ktorého samotný poznatok o človeku, zmení aj jeho samého. Je iné ak viem, že úzkosti sa nezbavím pretože to alebo ono, alebo ak viem, že pijem kvôli úzkosti, pretože to neviem. V prípade prvej možnosti sa už dokážem pri tom „poldecáku“ ako tak reflektovať.

Prostredie

Tretia príčina pitia je tá najjednoduchšia. Pripusťme, že ľudská prirodzenosť je veľmi tvárna. Dokáže sa formovať prostredím okolo seba. Ak človek naokolo vidí iba samé krčmy, tak do nich pôjde. Pretože samu nič iné neponúka. Ak by napríklad videl samé knihy, tak by jednu otvoril a začal čítať. Na tejto schéme pracuje aj celá masmediálna reklamná kampaň. Ako docielime to, aby ľudia viac telefonovali? Tak, že ich vystavíme novým reklamám. A ak si povieme, že ľudia už nemôžu viac telefonovať, pretože si už vlastne všetko povedali, jednoducho urobíme novú reklamnú kampaň. Je pritom veľmi otázne, koľko ľudí vlastne potrebuje každú chvíľu nový mobil. Už je tu znova čas prázdnin a voľna.

Cieľom môjho zamyslenia nie je to, aby už nikto nepil, ale to, aby vedel prečo pije. A aby sme aj pri pijatike zostali ľuďmi. Ozaj prečo pijete Vy?

Zdroj: Bardejovský Reportér
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM