Webnoviny - Svet

Eurozóna zníži Grécku a Portugalsku úroky

WEBNOVINY.SK

PARÍŽ 21. júla (WEBNOVINY) – – Záchranný mechanizmus eurozóny Európsky finančný stabilizačný nástroj (EFSF) by mal poskytovať Grécku, Írsku a Portugalsku úvery s nižšou úrokovou sadzbou, pričom ich splatnosť by sa mala predĺžiť.

Vyplýva to z návrhu záverečného stanoviska mimoriadneho summitu eurozóny, ktorý má k dispozícii agentúra Reuters. Splatnosť úverov od EFSF by sa mala predĺžiť z terajších 7,5 roka na najmenej 15 rokov. V prípade Grécka a Portugalska by mala úroková sadzba klesnúť na približne 3,5 %.

V budúcnosti by sa taktiež malo posilniť pôsobenie záchranného fondu. Ten by mal získať možnosť poskytovať preventívne úverové linky i pre tie krajiny, ktoré nedostávajú pomoc od EÚ a Medzinárodného menového fondu (MMF). „Aby sme zvýšili efektivitu EFSF a zasiahli proti dlhovej nákaze, dohodli sme sa na zvýšení flexibility fondu,“ uvádza sa v návrhu záverečného stanoviska.

Grécky „Marshallov“ plán

Vďaka tomuto kroku by tak mohol záchranný fond poskytovať pomoc na preventívnej báze a štáty nebudú musieť čakať na situáciu, kedy sa pred nimi uzavrie možnosť požičať si na trhoch. Táto možnosť umožní taktiež rekapitalizáciu bánk, a to vďaka priamym úverom pre vlády. Vôbec po prvýkrát by mal fond získať aj právomoc intervenovať na dlhopisovom sekundárnom trhu.

Európa je v nebezpečenstve, varuje grécky prezident

Grécky prezident Károlos Papoúlias varoval, že Európa je v nebezpečenstve. Vyjadril sa tak počas návštevy Malty v čase, keď sa v Bruseli zišli lídri 17 krajín eurozóny. Grécka hlava štátu, ktorá zostáva v tieni premiéra, vyjadrila vieru, že „Európania pochopia“, že nemôžu „potlačiť historickú pozíciu Európy a príjmu rozhodnutie, ktoré pomôže najslabšiemu“.

Podľa informácii agentúry AFP by sa do tohto druhého balíčka mal podľa záverečného stanoviska zapojiť aj súkromný sektor. Nemenovaní diplomati dodali, že úver od eurozóny a MMF dosiahne objem 71 mld. eur. Eurozóna by mala dať zelenú aj „Marshallovmu plánu“, ktorý by sa mal zamerať na posilnenie gréckej ekonomiky. Tú totiž oslabili prísne úsporné opatrenia. Financie na zlepšenie konkurencieschop­nosti by do krajiny mali plynúť zo štrukturálnych fondov.

Situácia v eurozóne je podľa Radičovej vážna

Situácia je vážna, svedčí o tom aj zvolanie mimoriadneho summitu. Povedala to počas letu na štvrtkové rokovanie lídrov krajín Európskej únie premiérka Iveta Radičová. Tvrdí, že rozhodovanie, ako bude vyzerať eurozóna, je rozhodovaním týchto dní. Pozícia Slovenska v otázkach Grécka a stabilizačných mechanizmov je však podľa nej jasná od začiatku. „Morálny hazard sme nikdy nepodporovali a nebudeme,“ konštatovala. Slovensko nemení postoj k opatreniam, ktoré sa rozhodlo podporiť pred rokom v rámci prvého eurovalu, uviedla premiérka.

Nové udalosti, ktoré v posledných týždňoch problémy so suverénnymi dlhmi štátov komplikujú, však aj Slovensko donútili k novým požiadavkám pre poskytnutie záchranného balíka pre niektorú z problémových krajín.

"Tie sú známe. Teda privátny sektor a kolaterál, bez toho to jednoducho nejde,“ dodala Radičová.

A práve forma účasti privátneho sektora bude jednou z kľúčových tém štvrtkového summitu. V prípade Grécka sa uvažuje nad predlžovaním splatnosti dlhov, ale aj nad ich spätným odkupovaním.

Otázkou posledných dní je tak predovšetkým ozdravný program pre Grécko. Lídri eurozóny tvrdia, že ich záujmom je zabrániť, aby sa po prípadnom krachu Atén dlhová kríza rozširovala do ďalších problémových krajín. Preto sa otvárajú rôzne spôsoby, ako grécky dlh uhasiť bez toho, aby to nespôsobilo kolaps na finančných trhoch. A zároveň ubezpečiť trhy, že eurozóna je dosť silná aj na záchranu ďalších prípadných žiadateľov o pomoc.

Jedným z týchto nápadov bolo aj navýšenie prvého eurovalu na jeho dvojnásobok, teda 1,5 bil. eur. S tým by však podľa premiérky Radičovej Slovensko nesúhlasilo. "Navyšovanie eurovalu by bol zlý vtip,“ povedala. Európsky finančný stabilizačný nástroj (EFSF), teda prvý euroval, pritom už jedno navyšovanie vyžaduje – z pôvodných 440 mld. eur na 750 mld. eur, aby sa dosiahla pôvodne zamýšľaná úverová kapacita.

EÚ nepodporí bankovú daň na pomoc Grécku

Súčasťou druhého programu pomoci pre Grécko nebude mimoriadna banková daň. Vypustenie bankových poplatkov z programu summitu je vraj obsahom spoločnej pozície, na ktorej sa dohodli nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Postoj oboch lídrov podľa agentúry Reuters zdieľa aj prezident Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet.

Spoločná pozícia, o ktorej informovala v stredu večer francúzska delegácia, počíta s účasťou bankového sektora, uviedla bez ďalších podrobností agentúra Reuters. Merkelová a Sarkozy majú vo štvrtok pred otvorením summitu rokovať s gréckym premiérom Geórgiosom Papandréom a následne sa uskutočnia rozhovory s prezidentom Európskej centrálnej banky, Európskej komisie a stálym predsedom Európskej rady.

ECB akceptuje bankrot Grécka

Európska centrálna banka (ECB) pripúšťa možnosť selektívnej platobnej neschopnosti Grécka ako súčasť širšieho riešenia problémov zadlženej krajiny. Informovala o tom vo štvrtok agentúra Reuters, pričom sa odvolávala na nešpecifikované zdroje z nemeckej vlády a finančného sektora.

Selektívny bankrot by nastal napríklad v prípade, keby súčasný záchranný mechanizmus eurozóny (EFSF) financoval spätné nákupy gréckych dlhopisov, uviedli zdroje citované agentúrou.

Úvahy o selektívnom bankrote ako jednej z možností riešenia gréckej dlhovej krízy tento týždeň pripustil člen Rady ECB Ewald Nowotny.

Rokovania medzi predstaviteľmi EÚ a veriteľmi zatiaľ nepriniesli dohodu o konkrétnej podobe účasti súkromných investorov na pomoci Grécku. Rozhovory narážajú na právne a politické prekážky najmä v súvislosti s obavami Európskej centrálnej banky (ECB), že úprava podmienok splácania gréckych pôžičiek by fakticky znamenala platobnú neschopnosť krajiny. Krízový summit o pomoci Grécku zvolal na štvrtok stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy.

Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM