Ján Figeľ bude skladať účty aj za zlaté padáky

RUŽOMBEROK 23. júna (WEBNOVINY) – O skladaní účtov aj o vízii na najbližšie roky bude podľa predsedu hnutia Jána Figeľa sobotňajší snem KDH v Ružomberku. Pre neho to bude tretí snem vo funkcii predsedu.

Ako povedal v rozhovore pre agentúru SITA, aj dnes tvrdí, že KDH má na viac.

„Volebný výsledok je síce posunom hnutia z hľadiska poradia politických síl, ale je aj zmenou, že sme prešli do opozície,“ povedal.

Figeľ chce ponúknuť víziu, ktorú spája nielen s doterajším pôsobením, ale aj s prínosom hnutia, ktoré sa usilovalo a presadzovalo slobodu a demokraciu, následne európsku perspektívu.

„Dnes je tou najväčšou výzvou solidárne a spravodlivé Slovensko, ktoré dokáže konsolidovať verejné financie tak, aby sme neuberali deťom čo im patrí, ale pripravovali budúcnosť rozumným hospodárnym spôsobom,“ vyhlásil.

Podľa Figeľa KDH môže byť hrdé na svoje pôsobenie za 22 rokov. Pripomenul, že žiadna politická strana od novembra 1989 medzi parlamentnými stranami toto nedokázala.

„Bolo to v zápasoch s populizmom, nacionalizmom, so zneužívaním moci a ústavy a s vnútornými spormi a štiepením,“ dodal.

Hlavnou úlohou snemu je voľba nového vedenia hnutia. Približne 350 delegátov má zvoliť nového predsedu. Jediným kandidátom je súčasný šéf hnutia Ján Figeľ.

Ako možný protikandidát sa spomínal poslanec NR SR Radoslav Procházka, ale ten v piatok pre agentúru SITA jasne povedal, že sa nebude uchádzať o žiadnu funkciu.

Dorazil aj potrestaný Peter Gabura

Na snem KDH do Ružomberka v sobotu prišiel ako delegát aj bývalý pokladník hnutia Peter Gabura. Ten bol v rokoch 2006 až 2010 poslancom NR SR. V danom volebnom období však dostal stranícky disciplinárny trest, ktorý mu neumožňoval kandidovať za KDH v najbližších voľbách do akejkoľvek funkcie. Išlo o druhý najprísnejší trest, ktorý umožňujú stanovy hnutia. Zároveň ho vtedy vylúčili z poslaneckého klubu KDH.

Snem v Ružomberku sa koná pod heslom „Spravodlivé a solidárne Slovensko pre ľudí.“ Už pri príchode vítala delegátov ľudová hudba. Snemovanie odštartovala slovenská štátna hymna a melódia symbolizujúca EÚ z 9. symfónie d moll, ktorú v roku 1823 skomponoval Ludwig van Beethoven ako hudobný podklad pre verše Schillerovej „Ódy na radosť“.

Procházka chce diskusiu

Sobotňajší snem by mal podľa Procházku všetok svoj čas a energiu venovať čo najotvorenejšej diskusii a prijímanie rozhodnutí by mal odložiť na september.

„Vtedy už budeme lepšie schopní posúdiť, v akej kondícii hnutie a jeho predstavitelia sú a aký typ zmeny KDH potrebuje," dodal Procházka.

Okrem predsedu má snem zvoliť aj šiestich podpredsedov. Podľa podpredsedu KDH Pavla Abrhana kandidátov bude viac ako šesť.

Rada navrhla za podpredsedov len dvoch kandidátov, ktorí vykonávali túto funkciu doteraz.

Bývalí podpredsedovia Daniel Lipšic a Jana Žitňanská v máji vystúpili zo strany, Rada KDH do šestice navrhovaných podpredsedov nezahrnula ani ďalších dvoch členov súčasného vedenia – Júliusa Brocku a Ivana Uhliarika.

Snemu odporučila zvoliť za nových podpredsedov strany Miloša Moravčíka, Miroslavu Szitovú, Petra Belinského, Mariána Kvasničku ako aj aktuálnych podpredsedov Jána Hudackého a Pavla Abrhana.

Dvaja podpredsedovia sú istí

Predsedníctvo KDH ešte pred radou schválilo, aby podpredsedami naďalej zostali aj Brocka a Uhliarik. Po rozhodnutí rady Brocku na post podpredsedu navrhla trnavská krajská organizácia.

Uhliarik sa zrejme o túto funkciu uchádzať nebude. Košická krajská organizácia zas za podpredsedu navrhla Jozefa Bobíka.

Na sneme sa bude hovoriť aj o zmene stanov hnutia, ktorú navrhuje bratislavská krajská organizácia. Má ísť o zníženie počtu podpredsedov zo šiestich na troch s tým, že krajskí predsedovia by boli členmi predsedníctva. Riešením však zrejme bude, že novela stanov sa presunie na ďalší snem.

Najvýznamnejšie udalosti vo vývoji KDH

1990 Ustanovujúci snem Kresťanskodemo­kratického hnutia (KDH) sa konal v Nitre 17. februára 1990, za predsedu zvolili Jána Čarnogurského. Zotrval v tejto funkcii desať rokov. Po prvých slobodných parlamentných voľbách v roku 1990 sa KDH stalo súčasťou vládnych koalícií na federálnej i republikovej úrovni.

1991 Na sneme KDH v novembri 1991 sa stal predsedom hnutia opäť Ján Čarnogurský, jeho protikandidátom bol Ján Klepáč. Skupina okolo Klepáča navrhovala konfederatívne usporiadanie Československa, prípadne referendum o samostatnom Slovensku, pre nezhody vo vnútri KDH sa rozhodli založiť v marci 1992 Slovenské kresťanskodemo­kratické hnutie (SKDH).

1997 Zmeny sa dotkli KDH v roku 1997, keď spoločne s Demokratickou úniou, Demokratickou stranou (DS), Sociálnodemokra­tickou stranou Slovenska a Stranou zelených na Slovensku vytvorilo opozičný blok Slovenskú demokratickú koalíciu (SDK). V októbri 1998 sa stala súčasťou vládnej koalície. Pred voľbami sa však musela SDK zmeniť na stranu, keďže inak jej po zmene volebného zákona hrozilo, že by sa ako koalícia nedostala do parlamentu.

1999 Od začiatku roka 1999 sa v SDK začali objavovať spory, ktoré súviseli s tzv. dvojitým členstvom. Členovia SDK totiž nemohli byť zároveň členmi svojich pôvodných materských strán. Vtedajší predseda SDK a premiér Mikuláš Dzurinda navrhoval ako riešenie vznik únie politických strán, čo však odmietla DS aj KDH.

2000 Mikuláš Dzurinda založil SDKÚ, na čo KDH oznámilo v novembri 2000, že zakladá v parlamente samostatný poslanecký klub. V tom istom roku nastala v KDH aj ďalšia významná zmena. Pavla Hrušovského delegáti 12. snemu zvolili na zasadnutí v Trenčíne 22. októbra za nového predsedu KDH. Po desiatich rokoch vystriedal vo funkcii zakladateľa a ideológa hnutia Jána Čarnogurského. Hrušovského protikandidátom bol Ján Figeľ, ktorého snem zvolil za podpredsedu pre zahraničnú politiku.

2002 V roku 2002 už kandidovalo KDH vo voľbách samostatne. KDH bolo súčasťou oboch vlád Mikuláša Dzurindu. V septembri 2002 získalo hnutie v parlamentných voľbách podporu 8,25 percenta hlasov. Líder KDH sa stal predsedom Národnej rady SR. Okrem toho získali kresťanskí demokrati kreslo ministra vnútra, ministra spravodlivosti aj ministra školstva.

2006 Po rozkole v koalícii vo februári 2006 ministerské posty kresťanskí demokrati opustili. Dôvodom odchodu KDH z vládnej koalície bolo odmietnutie premiéra Mikuláša Dzurindu zaradiť návrh zmluvy o výhrade vo svedomí na rokovanie vlády. V júnových voľbách 2006 získalo KDH 8,31 percenta hlasov, čo znamenalo 14 mandátov v parlamente.

Strana prešla do opozície. Podpredseda strany Vladimír Palko sa 3. júla vzdal straníckej funkcie, pretože nesúhlasil s viacerými významnými rozhodnutiami KDH v politických a personálnych otázkach.

Rada KDH 8. júla odporučila, aby Hrušovský zvolal mimoriadny snem KDH. Na rokovaní sa kresiel podpredsedov strany vzdali Daniel Lipšic a Rudolf Bauer. Predsedníctvo opustil František Mikloško. Mimoriadny 16. snem KDH sa konal v Trnave 16. júla. Vo voľbe predsedu KDH podporilo Pavla Hrušovského z 306 prítomných 229 delegátov mimoriadneho snemu.

2007 Vladimír Palko pred delegátmi 17. snemu KDH v Prešove 16. júna v predvolebnom prejave uviedol, že KDH je v najťažšej kríze vo svojej histórii, pričom sa vedie zápas o podstatu KDH. Predsedom KDH zostal Pavol Hrušovský. Delegáti snemu v Prešove ho zvolili v prvom kole tajnej voľby.

Jeho protikandidátmi boli Vladimír Palko a Ján Morovič. Hrušovský získal 194 z 340 hlasov. Vladimír Palko dostal 110 hlasov a Jána Moroviča podporili siedmi delegáti.

Vladimír Palko po neúspešnej kandidatúre na predsedu hnutia informoval, že nebude kandidovať na post podpredsedu hnutia. Podpredsedami strany sa na sneme stali Martin Fronc, Július Brocka, Daniel Lipšic, Mária Sabolová a Pavol Tarcala.

2008 Vladimír Palko, František Mikloško, Pavol Minárik a Rudolf Bauer oznámili odchod z KDH. Zároveň opustili v parlamente poslanecký klub hnutia. Mikloško vyhlásil, že proces obnovy KDH je už nemožný, zotrvanie v hnutí už nemá zmysel. Neskôr štvorica založila novú stranu s názvom Konzervatívni demokrati Slovenska.

2009 Novým predsedom KDH sa stal 19. septembra vtedajší eurokomisár a bývalý podpredseda strany Ján Figeľ. Stal sa v poradí tretím predsedom strany. Figeľa odporučil zvoliť za predsedu jeho predchodca Pavol Hrušovský. Ten viedol stranu deväť rokov.

2012 Podpredsedovia KDH Daniel Lipšic a Jana Žitňanská 27. mája oznámili, že vystupujú z hnutia.

Predsedovia Kresťanskodemo­kratického hnutia

JUDr. Ján Čarnogurský, ktorý sa po novembri 1989 zaslúžil o vznik Kresťanskodemo­kratického hnutia (KDH), sa narodil 1. januára 1944 v Bratislave. Po ukončení Právnickej fakulty (PF) Univerzity Karlovej v Prahe a získaní doktorátu práv na Univerzite Komenského v Bratislave vykonával advokátsku prax a stal sa známym zástupcom náboženských aktivistov a politických disidentov.

V rokoch 1981–87 bol šoférom a podnikovým právnikom a od roku 1987 stratil zamestnanie. V roku 1988 vydával spolu s Jánom Langošom prvý slovenský politický mesačník Bratislavské listy. Ján Čarnogurský bol zatknutý od augusta 1989 do nežnej revolúcie v novembri 1989.

Po novembrovej revolúcii sa Ján Čarnogurský stal členom delegácie, ktorá rokovala s vládou ČSSR a od decembra 1989 do roku 1990 bol prvým podpredsedom čs. vlády národného porozumenia. Vo februári 1990 ho zvolili za predsedu novovzniknutého Kresťanskodemo­kratického hnutia (KDH).

Od júna 1990 vykonával funkciu podpredsedu vlády Slovenskej republiky, v auguste 1991 sa stal jej predsedom a v tejto funkcii zotrval do parlamentných volieb v júni 1992. Od júna 1992 bol poslancom Národnej rady (NR SR) za KDH, od júla 1993 bol podpredsedom parlamentného zhromaždenia Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe a od apríla 1997 podpredsedom Európskej únie kresťanských demokratov.

V rokoch 1994 –1998 bol členom Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. V rokoch 1998–2002 bol ministrom spravodlivosti vo vláde Mikuláša Dzurindu. V roku 2000 odstúpil Ján Čarnogurský z postu predsedu KDH a založil si advokátsku kanceláriu. V súčasnosti vedie advokátsku prax.

JUDr. Pavol Hrušovský, ktorý viedol KDH od roku 2000, sa narodil 9. júna 1952 vo Veľkej Mani v okrese Nové Zámky. Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Svoju politickú kariéru odštartoval Pavol Hrušovský ako člen KDH v roku 1990, keď bol poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR. V rokoch 1998–2002 bol podpredsedom Národnej rady SR.

V rokoch 2002 až 2006 zastával post predsedu parlamentu. Ďalšie roky pôsobil ako poslanec parlamentu a od júla 2010 do októbra 2011 bol podpredsedom NR SR. Po tom, ako 11. októbra 2011 padla vláda Ivety Radičovej a z postu predsedu NR SR odvolali Richarda Sulíka (SaS), sa Pavol Hrušovský opäť stal predsedom NR SR a túto funkciu vykonával do vymenovania nového predsedníctva parlamentu po predčasných parlamentných voľbách v marci 2012. V súčasnosti je Pavol Hrušovský poslancom NR SR za KDH, predsedom Klubu KDH.

Dr.h.c. Ing. Ján Figeľ, CSc., ktorý sa stal predsedom KDH roku 2009, sa narodil 20. januára 1960 vo Vranove nad Topľou. Vyštudoval Technickú univerzitu v Košiciach a vzdelanie si rozšíril vo Washingtone o oblasť medzinárodných vzťahov a v Bruseli o oblasť európskej integrácie.

Jeho politická kariéra sa začala po revolúcii. V roku 1990 sa stal členom KDH, za ktoré sa stal v júni 1992 poslancom parlamentu. V strane zastával funkciu podpredsedu pre zahraničnú politiku a v rokoch 1998–2002 bol štátnym tajomníkom na Ministerstve zahraničných vecí SR.

Na medzinárodnej politickej scéne sa najvýraznejšie presadil v rokoch 1993–98 ako slovenský poslanec v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy (PZ RE). Významná je jeho funkcia hlavného vyjednávača pre rokovania o vstupe SR do Európskej únie. Po vstupe SR do EÚ v roku 2004 sa stal prvým slovenským eurokomisárom, zodpovedným za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru, mládež a viacjazyčnosť.

V roku 2009 sa rozhodol pre návrat do domácej politiky, v septembri ho na sneme KDH zvolili za predsedu strany. V parlamentných voľbách 2010 bol zvolený za poslanca NR SR za KDH a v kabinete Ivety Radičovej vykonával funkciu prvého podpredsedu vlády a ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Po marcových parlamentných voľbách sa stal poslancom NR SR za KDH a vykonáva funkciu podpredsedu parlamentu.

Zdroj: archív sita, www.osobnosti.sk, wikipedia.org.