Ilustračný obrázok k článku Jovanovič: Rómovia zažili desaťročia kolektívneho zanedbávania. Má to dopad na všetko
Zdroj: TASR/Roman Hanc

Jovanovič: Rómovia zažili desaťročia kolektívneho zanedbávania. Má to dopad na všetko

Nízka miera zaočkovanosti proti covidu v rómskych komunitách v Európe je dôsledkom desaťročí zanedbávania zo strany vlád a zlého zaobchádzania zo strany zdravotníckych úradov.

Zo Slovenska
Zo Slovenska

Jovanovič: Rómovia zažili desaťročia kolektívneho zanedbávania. Má to dopad na všetko

Nízka miera zaočkovanosti proti covidu v rómskych komunitách v Európe je dôsledkom desaťročí zanedbávania zo strany vlád a zlého zaobchádzania zo strany zdravotníckych úradov.

Ilustračný obrázok k článku Jovanovič: Rómovia zažili desaťročia kolektívneho zanedbávania. Má to dopad na všetko
Zdroj: TASR/Roman Hanc

Pre TASR to uviedol riaditeľ kancelárie pre rómske iniciatívy (Roma Initiative Office) Nadácie otvorenej spoločnosti Zeljko Jovanovič.

Desaťročia zanedbávania

„(Rómovia) zažili desaťročia kolektívneho zanedbávania …Celé komunity nemajú naplnené základne potreby, infraštruktúru, žiaden patričný prístup k vzdelávaniu či trhu práce,“ priblížil Jovanovič dôvody, prečo Rómovia váhajú, keď ich úrady vyzývajú na očkovanie proti chorobe COVID-19.

Mnohé tieto komunity majú navyše podľa Jovanoviča osobitne zlé skúsenosti so zdravotníckymi inštitúciami. „V Českej republike a na Slovensku je 60-ročná história nútených sterilizácií (rómskych) žien,“ pripomenul.

Ďalšími dôvodmi sú podľa Jovanoviča aj nacistická genocída počas druhej svetovej vojny a jej miesto v kolektívnej pamäti rómskych komunít, ako aj súčasné príklady policajnej brutality.

História brutality

„Toto všetko, história brutality voči Rómom, história našich skúseností v zdravotníckych inštitúciach a zanedbávanie prispieva k tejto nedôvere, ktorej čelíme. Toto v kombinácii s dezinformáciami na internete potom vedie k tomu, že Rómovia sa nechcú dať očkovať,“ zhrnul Jovanovič.

Rómske komunity sú v dôsledku nízkej miery zaočkovanosti zraniteľnejšie voči koronavírusu SARS-CoV-2. Pandémia však nepriaznivo ovplyvnila aj ekonomiku, školstvo a zdravotníctvo, čo ešte znásobilo existujúce problémy rómskej menšiny v Európe.

„Počas komunizmu bolo veľa Rómov zamestnaných v štátnych podnikoch. Po príchode kapitalizmu prišli ako prví o prácu Rómovia, pričom v novej trhovej ekonomike dostali prácu medzi poslednými. Takže väčšina skončila ako nezamestnaní alebo zamestnaní v šedej ekonomike,“ povedal Jovanovič.

„Toto všetko ešte zhoršila ekonomická kríza (z roku 2008) a obnova po kríze tiež nepomohla,“ dodal.

Zlé životné podmienky

„To znamenalo, že keď prišiel covid, mali sme oveľa horšie podmienky, ako ktokoľvek iný. Naše deti sa nedokázali vyrovnať s dištančným vzdelávaním, pretože domy sú preplnené. Celá rodina má len jeden smartfón, ak vôbec. Nemajú internet ani tablety,“ priblížil Jovanovič.

Podľa Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) až 30 percent Rómov v Európe nemá prístup k čistej, pitnej vode, poznamenal Jovanovič. „Ako môžu rodiny dodržiavať (protiepidemické) preventívne opatrenia, keď nie sú naplnené ich základné potreby?“

„Rómovia navyše väčšinou pracujú v poľnohospodárstve a stavebníctve, ktoré sa nedajú vykonávať z domu, a tým pádom o prácu prišli,“ dodal Jovanovič s tým, že Rómovia často pracujú aj v pandémiou ťažko zasiahnutej oblasti kultúry a hudby.

Rómski obyvatelia navyše často nemali nárok na pandemickú finančnú podporu od štátu, kedže mnoho z nich pracuje vo vyššie spomenutej šedej ekonomike.

Rozsiahle následky

Tieto problémy rómskej menšiny majú rozsiahle následky pre demokraciu ako takú, varoval Jovanovič. Krajne pravicová strana ĽSNS podľa Jovanoviča využila protirómsky rasizmus v slovenskej spoločnosti a dostala sa tak do parlamentu, čo „výrazne oslabilo demokratické inštitúcie v SR“.

„Takže po dlhom čase politici uvideli, že zlepšenie situácie Rómov je dobré pre celú krajinu, najmä v štátoch ako Slovensko, kde Rómovia predstavujú približne desať percent obyvateľstva,“ povedal Jovanovič.

V Berlíne otvorili v roku 2017 Európsky rómsky inštitút pre umenie a kultúru (ERIAC). Projekt vznikol spoluprácou Nadácie otvorenej spoločnosti, Rady Európy, nemeckej vlády a predstaviteľov rómskych komunít.

„Toto je príklad inštitúcie, ktorú potrebujeme na boj proti predsudkom v oblasti médií, kultúry a školstva – na prekonanie predsudkov a rasizmu na sociálnej úrovni … Myslím, že keď si ľudia budú vedomí aj kladných príbehov o Rómoch, bude pre ľudí ako (Marián) Kotleba ťažšie dostať sa do politických inštitúcií a podkopávať demokraciu,“ ukončil Jovanovič.

Ilustračné foto, TASR

Neprehliadnite aj:

Zdroj: TASR
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín