Kliešte a štípajúci či hryzúci hmyz môže spôsobiť aj vážne ochorenia

Kliešte a muchy, komáre, osy, sršne, muchničky, drobný lietajúci a štípajúci i hryzúci hmyz – to všetko nám v týchto dňoch znepríjemňuje život na dovolenkách, či výletoch v prírode. Môžu prenášať vážne či menej vážne choroby. A ako sa môžeme pred nimi chrániť? Tu je niekoľko informácií a rád zo strany epidemiologičky MUDr. Márie Avdičovej, vedúcej Odboru epidemiológie z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Banská Bystrica.

Niektorý zo spomínaného hmyzu pôsobí na nás len dotieravo, musíme znášať jeho následné nepríjemné príznaky uštipnutia, niektoré sú však aj prenášačmi rôznych – často veľmi vážnych, ochorení. Ide napr. o Lymeskú boreliózu, ktorú okrem kliešťov môže pravdepodobne prenášať krv sajúci hmyz. „Táto choroba sa neprejaví hneď po poštípaní. Potrebuje na to istý inkubačný čas, aby sa prejavila klinickými príznakmi, približne je to 14 a viac dní. V prípade, že ide o opuchy nielen v mieste vpichu, začervenané s centrálnym takzvaným výbledom, ktoré sa sťahujú a vytvárajú na rôznych častiach tela, je potrebné ísť k odbornému lekárovi – kožnému alebo infektológovi," konštatovala MUDr. Avdičová.

Dodala, že toto ochorenie sa dá liečiť antibiotikami, no očkovať sa zatiaľ proti nemu nedá. 70% chorých na LB udáva v anamnéze poštípanie kliešťom, ostatných 30 má anamnézu negatívnu, prípadne  sa v nej objaví poštípanie neznámym hmyzom.

Ďalšou z chorôb je kliešťová encefalitída. Na ochorenie neexistuje kauzálna liečba, teda liečba, ktorá by priamo zabila pôvodcu nákazy, ale iba liečba príznakov ochorenia. Kliešťová encefalitída je však jedno z mála ochorení, proti ktorým možno očkovať. Ochoreniami od uštipnutia kliešťom  a možno aj rôznym spomínaným hmyzom, ktorí je v týchto horúčavách agresívnejší (hlavne osy, sršne, muchničky, komáre…) je erlichióza a babezióza. Obidve ochorenia sa dajú liečiť antibiotikami. Veľmi obťažujúcim hmyzom v súčasnom dusnom a horúcom počasí sú muchničky. Po jej uštipnutí často vznikne opuch a začervenanie.

Muchničky síce nevypijú veľa krvi, ale ich štípance, či uhryznutia bývajú bolestivé. Miesto bodnutia opuchne a nepríjemne svrbí a páli. Je to spôsobené tým, že samičky muchničiek pri cicaní krvi vstrekujú do rany nielen látky zabraňujúce zrážaniu krvi, ale aj toxíny, ktoré uľahčujú prienik protizrážanlivých látok zo slín muchničiek do krvi. Rozhodne však podľa MUDr. Avdičovej platí, že proti chorobám, ktoré môžu kliešte, ovady, dotieravé malé mušky, ktoré vyliezajú vo vlhku a dusne hlavne ráno a podvečer, ale aj podceňované muchničky, sa dá chrániť očkovaním len proti kliešťovej encefalitíde.

Očkovanie sa skladá z 3 dávok a treba naň myslieť už pred jarnou a letnou sezónou, očkovať však možno kedykoľvek. Preočkovanie sa vykonáva každé 3 roky. Medzi nešpecifické preventívne opatrenia patrí vhodné obliekanie – dlhé nohavice, košele s dlhým rukávom, pokrývky hlavy, aj keď v parnom lete je to veľmi ťažké. Po každej prechádzke v prírode, práci v záhradke, či po pobyte v lese osprchovanie a dôsledná expektácia (poprezeranie sa), či nemáme prisatého kliešťa.

Ďalšou formou ochrany – aj keď nie proti všetkým spomínaným druhom hmyzu, sú rôzne druhy repelentov a odpudzovačov hmyzu, ktoré v týchto dňoch ako šmahom ruky takmer zmizli z pultov našich obchodov. Úlohou repelentov nie je tvora zabiť, iba odpudzovať, a tak mu znepríjemniť pobyt v našej blízkosti. Účinnou látkou, ktorá má schopnosť odpudiť väčšinu tohto dotieravého hmyzu vrátane kliešťov je diethyltoluamid. „Repelenty si treba vyberať podľa účinnej látky, ale aj podľa toho, či je určený na ochranu detí, alebo dospelých. V dnešnej dobe je už veľký výber chemických látok a výrobkov s týmito vlastnosťami, všetko o ich použití je v návode, ktorý si je potrebné dôkladne preštudovať,“ konštatovala k tejto téme MUDr.Avdičová.