Kraj udeľoval najvyššie ocenenia: Medzi laureátmi sú aj Bardejovčania

Zdroj: Prešovský samosprávny kraj

Osem osobností a inštitúcií, ktoré sa významnou mierou zaslúžili o rozvoj regiónu a jeho prezentáciu doma i v zahraničí si prevzali 18. novembra na veľkej scéne Divadla Jonáša Záborského Cenu Prešovského samosprávneho kraja (PSK). Samospráva odovzdala ocenenia už po pätnástykrát.

„Aj tento rok mi bolo nesmiernou cťou byť v spoločnosti inšpiratívnych osobností a kolektívov, ktoré tvrdou prácou, vytrvalosťou a húževnatosťou dosiahli mimoriadne výsledky. Som veľmi rád, že sme ich úspechy, ktoré neraz presiahli hranice Prešovského kraja i Slovenska, mohli dnes oceniť,“ povedal predseda PSK Milan Majerský.

Cenu PSK udelilo Zastupiteľstvo PSK Bardejovčanovi Jozefovi Bobalikovi za nezlomnú vôľu a odvahu pri presadzovaní morálnych hodnôt a slobody prejavu. Cenu predsedu PSK udelil Milan Majerský bardejovskej hudobnej skupine Slnovrat, ktorá si vyslúžila ocenenie za významný prínos k rozvoju folkovej hudby na Slovensku a dlhoročnú reprezentáciu Prešovského kraja.

Autorkou cien akademická sochárka

Krajskí poslanci ocenili Cenou PSK, okrem Jozefa Bobalika, aj plukovníka Radoslava Lacka in memoriam a kapitána Petra Toďora in memoriam za dlhoročný prínos pre rozvoj PSK a mimoriadne zásluhy pri záchrane života, zdravia a majetku občanov Prešovského kraja a Slovenska. Ďalším laureátom sa stal spevák Peter Lipa, ktorého ocenili pri príležitosti životného jubilea 75 rokov. Cenu získal aj za intenzívny dlhoročný osobný vklad pre rozvoj slovenskej hudobnej scény predovšetkým jazzovej a populárnej hudby a úspešnú propagáciu Prešovského kraja v celoslovenskom i zahraničnom rozmere.

Predseda Prešovského samosprávneho kraja Milan Majerský udelil svoju cenu, okrem už spomínanej skupiny Slnovrat, aj profesorovi Jozefovi Živčákovi za významný prínos v rozvoji biomedicínskeho výskumu na úrovni vývoja a aplikácií pri riešení náhrad tkanivových a kostných defektov rôznych diagnóz širokého spektra pacientov.. Medzi ocenenými sú aj francúzski partneri Prešovského samosprávneho kraja Department Horné Pyreneje a mesto Lurdy za dlhoročnú spoluprácu, priateľstvo a významný prínos v rozvoji bilaterálnych vzťahov. A to najmä v oblasti rozvoja kultúry, cestovného ruchu a náboženského pútnického turizmu.

„Cenu PSK predstavuje umelecké dielo, ktoré má tvar gotickej brány s doširoka otvorenými dverami. Symbolizuje tak prijímanie nových podnetov. Cena predsedu PSK tvorí voľne tvarovaný objekt pripomínajúci ľudské srdce, ktoré je po stranách obomknuté krídlami. Symbolizuje citovú spoluúčasť na každom tvorivom počine, ako neodmysliteľnú súčasť rozvoja ľudskej civilizácie,“ dodala Lea Heilová z Oddelenia komunikácie a medzinárodných vzťahov PSK s tým, že autorkou oboch diel je akademická sochárka Eva Fišerová.

Fotografie z oceňovania si môžete pozrieť v priloženej fotogalérii.
Príbehy ocenených Bardejovčanov si môžete prečítať priamo pod článkom.

Jozef Bobalik

Jozef Bobalik sa narodil v roku 1928 v Lukove v okrese Bardejov. V rodnej obci na základnej škole dosahoval výborné výsledky, ale pre nedostatok peňazí nemohol ďalej študovať na strednej škole. Pod vplyvom propagandy a masívnej agitácie po druhej svetovej vojne v roku 1946 sa spolu s rodinou vysťahovali do Sovietskeho zväzu za úrodnou pôdou i lepšou budúcnosťou, no opak bol pravdou.
Realita života v cudzej krajine bola na hony vzdialená sľubom, ale cesty späť už nebolo. Bobalikovci sa časom zžili s tamojšími krutými podmienkami. Mladý Jozef chcel študovať, no jeho plány predčasne ukončila udalosť, ktorá navždy zmenila jeho život. Počas tancovačky ho ozbrojený banderovec prinútil prečítať protistalinský leták. Udalosti nik neprikladal význam, no o pár mesiacov neskôr Jozefa zatkli a odsúdili na desať rokov väzenia. Po strastiplnej ceste cez Kyjev, Charkov, Novosibirsk a Tajšet pracoval v táboroch Ozerlag, Magadan a Usť- Kujga.
V drsných klimatických, prírodných a ľudských podmienkach, kde cena života znamenala pramálo, pracoval Jozef Bobalik až do roku 1955, kedy bol oslobodený. Po siedmich rokoch sa vrátil späť do Mirohošči na Ukrajine.
Po návrate domov začal pracovať, neskôr si s manželkou Máriou založili rodinu a v roku 1967 sa konečne presťahovali do rodného Československa. Príbeh Jozefa Bobalika inšpiroval k natočeniu filmu Jozef a jeho bratia a memoárovej knihy Sedem rokov na Severe.

Folková hudobná skupina Slnovrat

Hudobná skupina Slnovrat vznikla v roku 1998 v Bardejove na základoch spirituálu Sursum Corda (srdce nahor). Ako povedal svojho času jeden zo zakladateľov skupiny Ľudovít Billý, „Slnovrat preto, lebo je to jeden z najdlhších dní v roku, v ktorom máme viac času na odpúšťanie, Lásku, Boha, vzťahy…“
Základom hudobného štýlu skupiny je folk, folkrock, ale v ich skladbách badať aj vplyv džezu, blues, ľudoviek, country, vážnej hudby, cigánskych románc či renesančnej hudby. S vtipnými textami odrážajúcimi slovenskú spoločenskú realitu dokážu zaujať široké spektrum poslucháčov. Verných fanúšikov si našli nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Svedčia o tom umiestnenia v hitparádach, ale aj koncertovanie na festivaloch Porta, Záhrada, Poetická lýra, Koncerty Populáru, Blues na Dunaji, Ostravský folkový kolotoč či Martinské Folkfórum. Zúčastnili sa na projekte Uhorský Simplicissimus Daniela Speera a Jána Albrechta. Za samozrejmú sa považuje spolupráca s profesionálnymi divadlami a televíziou, pre ktorú natočili viacero klipov a ktorá ich tvorbe venovala tri časti televízneho cyklu Pesničkári slovenskí. Slnovrat má na svojom konte päť albumov – Telegram, O nás…, JKS, Brány a výročné s jubilujúcim názvom „20“.
Obsadenie skupiny sa v priebehu rokov menilo, nové posily priniesli vždy niečo, čím sa skupina ďalej vyvíjala a rástla. Hlavnou myšlienkou Slnovratu je však kresťanské posolstvo, ktoré tu pretrvalo od doby jej vzniku.