Ladislav Nagy vo filme: Myslel si, že to bude prepadák! Čo VIAC prezradil v rozhovore?
Z hokejistu herec. Bývalý slovenský reprezentant Ladislav Nagy je hrdinom filmového dokumentu Hokejový sen, kde si zahral hlavnú postavu. Čo prezradil v rozhovore?
Už zajtra (9.7., pozn. red.) sa v slovenských kinách dočkáme zaujímavého dokumentu o hokeji. V hlavnej úlohe uvidíme Ladislava Nagya, ktorý sa na minuloročnom svetovom šampionáte v Košiciach lúčil s profesionálnou kariérou. Práve Hokejový sen ukazuje nielen posledný zápas legendárneho košického útočníka, ale aj symboliku v tom, že kým on končí, nová generácia nastupuje. Práve to je hlavnou myšlienkou 80-minútového snímku.
Rozhovor s Maďarom
Zástupcovia médií mali možnosť si film pozrieť už v predstihu a takisto vyspovedať samotného Laca Nagya, ktorému v hokejovom prostredí všetci hovoria prezývkou „Maďar.“
O hlavnej postave
Išiel som do toho bez prehovárania, pretože som si nemyslel, že sa film dostane do kín. Je to česť, že sa to nakoniec podarilo a zaujalo to ľudí. Skvelá je myšlienka, že ja som skončil a prichádza nová generácia.
O filme
Som úprimný, preto poviem, že som sa obával, či z toho nebude prepadák. Nestalo sa tak a som rád, že sa dalo na to pozerať a hlavne ľudia sa o film zaujímajú. Len je škoda, že sa tam nedostalo viac materiálu, hlavne takých srandičiek. Nakoniec som bol spokojný.
O tom, byť pred kamerou
Priznám sa, že som niekedy ani nevedel, kde ma snímajú. Boli ako takí duchovia (smiech). Všade sa pohybovali a brali ma. Nečakal som, že sa to dostane do kín. Je to pocta pre mňa, že to takto skončilo.
O najsilnejšom momente z filmu
Ako som sa po zápase s Dánskom lúčil s kariérou. To ma najviac „zasiahlo“, pretože sa mi znovu oživili spomienky na celú kariéru.
O ďalšej ponuke byť hercom
To neviem povedať, či by som do niečoho podobného ešte niekedy išiel. Musel by som si to premyslieť.
O tom, aké filmy sa mu páčia
Nie som vyberavý a pozriem si všetko. Nemám ani obľúbených hercov, proste si pozriem dobrý film.
O rozlúčke v reprezentácii
Som rád, že som skončil doma v Košiciach, ešte k tomu na svetovom šampionáte. To bola skvelá bodka na záver kariéry.
O prípadnom návrate
Už nie. Konečne ma nič nebolí, je super, že už nemusím absolvovať vstávanie, trénovanie a zápasy. Užívam si rodinu a voľno.
O tom, čo robil vyše roka bez hokeja
Prvé tri mesiace som si dal voľno a dal sa zdravotne dokopy. Potom som sa venoval svojim nehnuteľnostiam, ktoré mám v Košiciach a penziónu, ktorý má však na starosti manželka.
O práci v hokeji
Neprišla žiadna ponuka z Košíc (nie ako hráč, pozn. red.), kde som chcel pomôcť, ale keď mi nevolali, tak som sa zariadil inak. Aj tak som nastavený na to, byť mimo hokeja. Priznám sa, že aj keby som teraz dostal ponuku z Košíc, len veľmi ťažko by ma presvedčila k tomu, aby som sa znovu vrátil k hokeju.
O Michalovciach
Páči sa mi ako to tam robia, že majú veľa menších sponzorov a nie jedného veľkého. Treba si vážiť každého jedného, kto dá do hokeja peniaze. Využili to, že je na trhu veľa voľných hráčov a stiahli ich. Už vlani som bol v Michalovciach na hokeji a videl som, že to robia s pokorou a všetci držia spolu. Držím im palce.
O tom, či byť trénerom
Neláka ma trénovať, nechce sa mi totiž tráviť hodiny na štadióne, hlavne v sobotu a v nedeľu. Stále by som bol mimo domu a nemal čas na iné veci. Skôr si viem predstaviť niečo pri hokeji na inej pozícii.
O tom, či ho oslovil Miroslav Šatan
Nie, a hlavne, Bratislava je ďaleko (smiech). To by som sa musel presťahovať, čo by sa mi nechcelo. Mám dosť svojich povinností, takže skôr neskôr.
O Slovane Bratislava
Keď to zoberie nový majiteľ, pôjde to asi k lepšiemu. Neviem, ako si to tam nastavia.
O novej generácii
Hlavne musia mať deti trpezlivosť a zabávajú sa hokejom. Často sa stáva, že viac ako deti chcú rodičia, ktorí na deti tlačia. Odkazujem im, nech sa ich nechajú byť v pohode. Je jedno, či ich dieťa dá gól, ale nech sa bavia. Príde mi to, že aj keď máme na Slovensku veľa talentov, oveľa viac máme rodičov, ktorí príliš chcú.
O tom, že hokej sa už na sídliskách nehrá
Je chyba, že deti nechodia von ako my voľakedy na sídlisku, kde bolo asi päťdesiat detí a spolu sme hrali od hokeja, hokejbalu, cez futbal až po americký futbal. Teraz je to smutné, pretože deti vonku nevidím. Na druhej strane momentálne môžu trénovať individuálne, či si najať nejakého osobného trénera, čo sme my nemali. No, podľa mňa na ulici sme sa naučili viac.
O financiách pre mládež
Mal by sa zamyslieť štát, pretože sa pozrime na Maďarov, kde veľmi šport podporujú. Mali by sme si brať príklad.
O koronavíruse
Moje podnikanie to príliš neovplyvňuje, keďže prenajímam nehnuteľnosti. Ale vidím ako to je v penzióne, o ktorý sa stará manželka. Tam je to ťažké a vidíme, že veľa ľudí má problémy a prišlo, či ešte príde o prácu.