Veronika Ondo-Cholewová Basketbal

Meria 206 cm a miluje basketbal: Rozhovor s michalovským športovcom Samuelom Kincelom

Samuel Kincel (18) je basketbalovým hráčom, býva v Michalovciach a je študentom Gymnázia P. Horova. Prečítajte si, čo všetko nám v rozhovore prezradil.

Ilustračný obrázok k článku Meria 206 cm a miluje basketbal: Rozhovor s michalovským športovcom Samuelom Kincelom
7
Galéria

Samuel Kincel má 18 rokov a býva v Michalovciach, kde je aj študentom 4. ročníka na Gymnáziu Pavla Horova. Basketbalu sa venuje už od detstva. Patrí medzi úspešných reprezentatov basketbalového klubu 1.BK Michalovce. Za svoj doterajší najväčší úspech považuje nomináciu do reprezentačného výberu Slovenska chlapcov U18 a následnú účasť na Majstrovstvách Európy v Macedónsku.

Ako dlho a kde hráte basketbal?

Basketbalu sa venujem už veľmi dlho, tuším od svojich 8 rokov. Celú svoju doterajšiu kariéru som strávil v materskom klube 1.BK Michalovce. Okrem juniorskej ligy, ktorú hrám v rodných Michalovciach, však posledné dva roky chodím taktiež hosťovať do druhej ligy mužov za družstvo 1.BK Humenné.

Je pri basketbale naozaj tak dôležitá výška? Koľko meriate?

Aktuálne meriam 206 cm, avšak stále rastiem. Čo sa výšky týka, vie byť pri basketbale veľmi nápomocná, ale ako najdôležitejší prvok by som ju neoznačil. Skvelý hráč k nej potrebuje pridať aj ďalšie fyzické atribúty, no hlavne vôľu – tá vie často výšku predčiť.

Ako často trénujete? Je to makačka?

V klube trénujeme 5-krát do týždňa po 2 až 3 hodiny denne. Ak cez víkend nehráme zápasy, zvykne byť v sobotu alebo v nedeľu strelecký tréning. Občas to dá zabrať. Nie ani tak po tej fyzickej stránke, na tú sme si už zvykli, ale po tej časovej. Popri našej vyťaženosti nám ostáva len minimum voľného času.

Je basketbal kontaktný šport. Chodíte často do súbojov?

Basketbal je oveľa kontaktnejší šport, ako si väčšina ľudí myslí. Neustále tam prebieha množstvo osobných súbojov, hlavne, čo sa mojej pozície pivota týka. Do duelu s protihráčom som nútený ísť neustále ako v obrane, tak i v útoku. Či už ide o súboj o loptu pri doskakovaní, bitky o pozíciu pri uvoľňovaní sa alebo vytláčaní súpera pri obrannej činnosti.

Kto je vašou oporou počas zápasu?

Nedá sa povedať, že by to mal byť jeden či dvaja ľudia. V takýchto momentoch sa spolieham na viacero osôb. V prvom rade je ňou môj tréner, ktorý rozdáva dôležité pokyny, a ktorého radami sa snažím riadiť. Ďalej sú to skvelí spoluhráči, ktorí vedia nabudiť a vyburcovať v ťažkých chvíľach. Samozrejme, v istej miere sa spolieham aj sám na seba – musím si predsa veriť, že to dokážem. No a v neposlednom rade aj úžasné domáce publikum, ktoré dodáva chýbajúce sily a svojim povzbudzovaním nás tlačí za víťazstvom.

Podporujú vás v tejto záľube aj blízki?

Z ich strany tam vždy bola tá základná podpora, bez ktorej by to nešlo, ako napr. platenie výdajov či vozenie na tréningy. Zaujímali sa o to čo robím, navštevovali domáce zápasy. Ako som však rástol, basketbal mi postupne prirastal k srdcu. Z voľnočasovej aktivity sa zrazu stala najobľúbenejšia činnosť, priorita číslo jeden, s čím sa oni úplne nestotožňovali.

Postupne pribúdali otázky typu: „Prečo máte zase tréning? Prečo si tam bol tak dlho? A musíš tam ísť? Nemôžeš jeden tréning vynechať?“ Taktiež som často počúval o tom, ako je škola prvoradá a basketbal môžem robiť popri nej, alebo to, že ma šport neuživí. Nikdy mi však basketbal nezakazovali, a ak to bolo možné, snažili sa rodinný harmonogram upraviť podľa mňa. Myslím, že sa snažia podporovať ma čo najviac, no občas by sa zišlo trocha viac mentálnej opory.

Utrpeli ste už nejaké zranenie?

Vážnejšie zranenia sa mi, chvalabohu, vyhýbajú. Mal som síce zopár menších úrazov ako rozťatá pera, narazená panva či vytknutý členok, kedy som musel niekoľko tréningov vynechať, ale to k tomu jednoducho patrí.

Čo považujete za top úspechy/zápasy vašej doterajšej hráčskej kariéry?

Myslím si, že moja kariéra je ešte dosť krátka na to, aby som ju nejako hodnotil. Keď však už mám vybrať, za môj doterajší najväčší úspech jednoznačne považujem minulú sezónu, a síce nomináciu do reprezentačného výberu Slovenska chlapcov U18 a následnú účasť na Majstrovstvách Európy v Macedónsku. Bol to pre mňa obrovský zážitok, ktorý som si užíval do poslednej chvíle.

Čo sa týka pamätných zápasov mojej kariéry, môžem spomenúť napríklad víťazstvo proti Kežmarku, kedy som zaznamenal triple-double. Ďalej tiež rád spomínam na zápas tejto sezóny proti Spišskej Novej Vsi, v ktorom sme premiérovo zdolali toto družstvo zo Spiša, ako aj na súboje proti Prievidzi resp. Karlovke, v ktorých som dosiahol svoje doterajšie bodové maximum, a to 39 bodov.

Čo plánujete v budúcnosti? Máte nejaké jasné ciele?

V súčasnosti dostávam množstvo otázok ohľadom mojej budúcnosti. Momentálne sa plánujem plne sústrediť na aktuálnu sezónu, obsadiť s mužstvom čo najlepšie umiestnenie, a tým sa dôstojne rozlúčiť s mládežníckou kariérou v Michalovciach. Na konci sezóny mám opäť ambície dostať sa do reprezentačného výberu, tentokrát už v kategórii U20.

Budúci rok mám v pláne prejsť medzi mužov a začať tak basketbalovú kariéru. Stále však zvažujem či tak urobiť na Slovensku, alebo odísť do zahraničia. Čo sa školy týka, tak najprv úspešne zmaturovať a následne si správne vybrať univerzitu. No a potom si už len užívať život a byť šťastný – to je to najdôležitejšie.

Sledujte nás aj na našom Instagrame a nenechajte si ujsť ďalší zaujímavý obsah z Michaloviec a okolia.

V našej fotogalérii sa môžete bližšie zoznámiť so Samuelom Kincelom..

Úspešný basketbalista Samuel Kincel (18) z Michaloviec
7
Galéria
Zdroj: Dnes24.sk

Rýchle správy

Najčítanejšie