Mrazivá SPOVEĎ Radky, ktorá prežila streľbu na Zámockej: VRAHA si všimli EŠTE pred besnením!

Zdroj: noviny.sk

Prežila si okamihy hrôzy, ktoré ju takmer stáli život. Žiaľ, jej dvaja dobrí kamaráti Juraj a Matúš, také šťastie nemali… Radka sa rozhodla pre denník Nový Čas prehovoriť o tom, čo sa uplynulú stredu večer v centre Bratislavy stalo.

"Vedela som, že Matúš pracuje a Juraj nám napísal, že upiekol koláč. Bola som dohodnutá ešte s dvomi kamarátkami, ktoré však, našťastie, niečo zdržalo,“ zaspomínala si 28-ročná Radka.

Keď prišla na stretnutie, zamierila najprv do podniku, ale po tom, čo si objednali, vyšli von. "Ako vždy išli sme si sadnúť von. Tepláreň fungovala tak, že keď bola otvorená, vonku boli lavičky a sedeli sme na nich. O tom výklenku, z ktorého vrah strieľal, som hovorila, že je naše detašované pracovisko, lebo tam sme chodievali, ak boli plné lavičky. Celá tá časť bývala väčšinou obsadená,“ povedala Radka.

Momenty hrôzy

Svedkyňa šialeného besnenia tínedžera si strelca pamätá ešte spred jeho vyčíňania. „Mal pod nosom rúško a prechádzal sa tam. Neriešili sme to, veď mohol na niekoho čakať. Rozhodne nám nenapadlo, že nás niekto prišiel zavraždiť. Veľa ľudí chodí po covide po Bratislave s rúškom. Nebolo nám to divné,“ zaspomínala na hororové okamihy.

Následne pre Nový Čas Radka podrobnejšie opísala, čo sa dialo potom: "Matúš objednával jedlo cez donáškovú službu a nevedel sa rozhodnúť. Po 15 minútach sa mu to podarilo. Juraj sedel na vedľajšej lavičke a bol otočený smerom k nám, chrbtom k vrahovi. Matúš si oprel hlavu o mňa a niečo mi rozprával, keď sa odrazu spustilo peklo.“

Podľa detailov prvé náboje zasiahli Juraja, potom Matúša a nakoniec aj Radku. „Reálne som registrovala len to, že mám hrôzu pred očami. Niečo sa stalo, niečo rachlo, mala som pocit, že niekto po nás hodil bombu. Bol to šok, cítila som bolesť, videla som…“ detailnejšie slová už radšej Radka nepoužila.

Čo ju zachránilo?

Zrejme to, že sa nachádzala blízko vchodu a podarilo sa jej preplaziť dovnútra. „Uvedomovala som si, že nohu mám, ale vôbec nekrvácala, cítila som len ukrutnú bolesť. Viem, že som rýchlo zatvorila dvere. V živote som sa nebála o svoj život tak ako vtedy. Nevedela som, či tam ten človek je, alebo išiel preč. Strach v tej sekunde bol taký, že mi napadlo volať len 112, lebo som vedela, že mi nikto iný nepomôže,“ zaspomínala svoj boj o holý život.

Po príchode polície a záchranárov prišla pre ňu hrozná správa o smrti dvoch kamarátov. „Bol to obrovský šok. Aj keď to, čo som videla, sa mi javilo, že to neprežili, ale aspoň malá iskierka nádeje vo mne dúfala, že áno,“ smutne dodala 28-ročná dievčina.

Na otázku, či by Tepláreň podľa nej mala byť otvorená, takto zareagovala: „Ako som poznala Juraja a Matúša, vedela som, že ani jeden by nechcel, aby sme to zavreli. Práve naopak, chceli by, aby sme tam urobili na ich počesť veľkú párty. Povedala som, že ak to otvorí, tak hneď, ako budem môcť chodiť, tam vojdem. Nechcem, aby sme ukázali ľuďom, že sme sa zľakli, práve naopak, mali by sme ukázať, že nás to celé tak posilnilo, že ideme bojovať ďalej.“