Webnoviny - Svet

O ťažbe uránu hovorili na pôde NR SR aktivisti i baníci

WEBNOVINY.SK

BRATISLAVA 18. októbra (WEBNOVINY) – Zmeny v stavebnom, geologickom i banskom zákone, ktoré navrhujú občianski aktivisti, stojaci za petíciou Stop ťažbe uránu na Slovensku, by nemali ohrozovať banský priemysel. Zástupcovia organizácie Greenpeace Slovensko, OZ Sosna, predstavitelia slovenských miest, ktoré sú ohrozené ťažbou uránovej rudy, ako aj zástupcovia ťažobných spoločností a banského priemyslu v stredu hovorili na pôde parlamentného výboru pre hospodársku politiku o spomínaných legislatívnych zmenách. V Národnej rade SR v súčasnosti kontrolujú viac ako 113-tisíc podpisov petičnej akcie Stop ťažbe uránu. Preto sa poslanci touto iniciatívou budú podľa slov predsedu parlamentu Pavla Pašku (Smer-SD) zaoberať až na decembrovej schôdzi. Dovtedy sa s petíciou musia oboznámiť poslanci v príslušných parlamentných výboroch.

„Naše zmeny neznamenajú koniec banského priemyslu, ako prezentovala druhá strana,“ povedal Jozef Šuchta z občianskeho združenia Sosna, ktoré je jedným z iniciátorov petície. Dodal, že aktivisti sa snažia o to, aby ťažba bola v súlade s územným plánom a aby boli občania informovaní o dôsledkoch ťažby už v štádiu konania o dobývacom priestore. „Chceme stanoviť vhodný režim pravidiel, ktoré by umožnil všetkým zainteresovaným vyjadriť svoje stanoviská a presadzovať ich,“ povedal.

Baníkov znepokojilo, že „na dosť veľkej vlne odporu proti uránu“ chcú odporcovia ťažby dosiahnuť novelu troch zákonov – stavebného, geologického a banského. Tvrdí to riaditeľ Úradu Slovenskej banskej komory a člen predstavenstva Slovenskej banskej komory Fedor Boroška. Po prečítaní argumentov organizácií Greenpeace, OZ Sosna a OZ Priatelia Zeme – SPZ, prečo treba zákony zmeniť, sme dospeli k jednoznačnému stanovisku, že súčasná legislatíva je dostatočná na to, aby sa zákony tak ako navrhujú aktivisti, nemenili, lebo v podstate by sa dali práva obciam, ktoré sú už v súčasnosti mimoriadne vysoké a prakticky bez ich súhlasu sa v súčasnosti nedá nič ťažiť, uviedol Boroška. Podľa neho v súčasnosti nemožno ťažiť tam, kde obec s ťažbou nesúhlasí. „Už dnes je tá právomoc obcí tak vysoká, že prakticky nie je treba robiť žiadne zmeny legislatívy,“ povedal.

Podľa Borošku na Slovensku vykonávajú geologický prieskum za účelom ťažby nerastných surovín tri spoločnosti. Keď zistia, že ložisko je ekonomicky výhodné, musia na základe súčasného zákona vypracovať výpočet zásob a odovzdať ho na Ministerstve životného prostredia SR. Keď je táto správa oficiálne potvrdená, tak sa určí toto ložisko nerastu ako výhradné ložisko a (firma) požiada o dobývací priestor. „Keď dostane dobývací priestor, čo určuje obvodný banský úrad, po dohode všetkých tam vstupujú už aj obce, začne sa ťažiť,“ vysvetlil Boroška. Podľa neho momentálne štát nedáva žiadne prostriedky na to, aby získaval informácie o ložiskách. „Tak sa prihlásili zahraniční investori. Štátu vyhovuje, že tie vedomosti o ložisku budeme mať, ale nemusí dobývanie automaticky privoliť tým zahraničným partnerom. To nevieme, kto tam bude dobývať… Keď budú chcieť dobývať, majú prednostné právo dostať dobývací priestor. Je to riziková aktivita,“ vysvetlil. Podľa neho môžu firmy investovať milióny na geologický prieskum, ale ložisko sa môže v konečnom dôsledku ukázať ako neefektívne na ťažbu. „Je to podnikateľské riziko,“ povedal. Ak však ložisko bude vhodné a spoločnosti začnú ťažiť, budú musieť štátu odvádzať poplatky za vyťaženú

Poslancom výboru sme predstavili ciele petičnej akcie, počet podpisov, ktoré sa nám podarilo vyzbierať, uviedol o stretnutí na pôde NR SR šéf organizácie Greenpeace Slovensko Juraj Rizman. „Predstavili sme im aj návrhy, ktoré by sme chceli presadiť a ktoré smerujú k rozšíreniu kompetencií obcí a miest, tak aby sa mohli efektívnejšie brániť v procese prípravy geologického prieskumu a banskej činnosti. Myslíme si, že z pohľadu hospodárstva momentálne by prípadná ťažba neprinášala žiadne pozitíva pre SR, skôr by prevyšovali riziká. Riziká nielen pre životné prostredie, ľudské zdravie ale aj pre verejné financie,“ povedal Rizman o stanoviskách a legislatívnych návrhoch, ktoré odprezentovali poslancom.

Na októbrovú schôdzu NR SR predložila poslankyňa Jarmila Tkáčová z SDKÚ-DS legislatívny návrh, ktorý by zakazoval ťažbu uránu na Slovensku. „My sme nešli až takto ďaleko v našich požiadavkách,“ povedal Rizman, ktorý uviedol, že budú sledovať diskusiu a nevylúčil ani takéto riešenie. „Ale náš návrh je trošku iný. Chceme upraviť legislatívu tak, aby sa postupovalo systematicky, aby niektoré kompetencie z tohto procesu prešli na obce a mestá,“ povedal Rizman. Podľa neho Tkáčovej návrh toto neodzrkadľuje. Podľa neho však aktivisti nemajú problém prijať prípadné rozhodnutie poslancov, ktorí by sa rozhodli zakázať ťažbu rádioaktívnej rudy. Najväčšie známe ložisko uránu na Slovensku sa nachádza neďaleko Košíc. Ide o lokalitu Jahodná. Celková rozloha uránových prieskumných území dnes v SR presahuje 400 kilometrov štvorcových, tvrdia aktivisti Greenpeace. Väčšinu licencií na prieskum slovenských zásob uránu majú pod kontrolou zahraničné spoločnosti z Kanady a Austrálie.

SITA

Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM