Poslanci sa odmietli očipovať, nezlepší to rokovací poriadok

BRATISLAVA 3. júla (WEBNOVINY) – Poslanci v závere tretej schôdze národnej rady rokovali o ôsmich poslaneckých návrhov v prvom čítaní.

Šetrenie politických strán

Ak poslanci Smeru-SD v parlamente nepodporia návrh SaS, podľa ktorého by sa na šetrení štátnych peňazí podieľali aj veľké politické strany, nebudú sa môcť pozrieť do očí občanom, ktorí si teraz majú utiahnuť opasky, tvrdí zákonodarca za SaS Martin Chren.

„Chceme dať možnosť Smeru dokázať, že to so solidaritou myslí vážne, že solidarita preň nie je len prázdny pojem,“ povedal v rozprave k novele zákona o politických stranách Chren.

Podľa právnej normy SaS by Smer-SD od roku 2013 dostával nižší príspevok na činnosť. Návrh liberálov počíta s tým, že stranám, ktoré vo voľbách dostali najmenej desať percent hlasov, by sa príspevok za hlasy nad touto hranicou krátil o štvrtinu. Keďže viac než desať percent hlasov v marcových voľbách získal len Smer-SD, ostatné politické strany by zmenu nepocítili.

Chren zdôraznil, že podľa vládnej strany by štát mali sanovať predovšetkým bohatí, veľkí a silní. Úsporný balíček navrhnutý vládou sa podľa neho ale najviac dotkne bežných občanov, ktorí platia hypotéky či si založili rodiny, oligarchov sa však opatrenia nedotknú žiadnym spôsobom. Ak teda majú vyššie dane platiť obyčajní ľudia, mohla by na konsolidáciu štátu prispieť aj najsilnejšia a suverénne najbohatšia politická strana, myslí si Chren.

Poslancovi za Smer-SD Antonovi Martvoňovi sa nepáči, že návrh na šetrenie sa týka iba Smeru-SD. Upozornil, že úspora z krátenia príspevkov pre strany, ktoré získali vo voľbách nad 10 percent, prinesie štátu 4,4 milióna eur, ak by sa ale týkala strán so ziskom do desať percent hlasov, predstavovala by 4,5 milióna eur. Martvoň si vie predstaviť, že poslanecký klub Smeru-SD podporí návrh na krátenie peňazí pre strany, musí sa však týkať všetkých politických subjektov. Otázka miery krátenia je podľa neho námetom na diskusiu, vyriešiť sa dá pozmeňujúcim návrhom.

Poslanci sa možno budú kontrolovať čipmi

Tradičné parlamentné strany odmietajú zmenu spôsobu kontroly dochádzky poslancov prostredníctvom čipových kariet, ako to navrhujú v novele rokovacieho poriadku zákonodarcovia za hnutie Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO).

Čipové karty by mali nahradiť doterajšie podpisovanie prezenčných listín poslancami pred rokovacou sálou. Kancelária Národnej rady SR už v súčasnosti podobne kontroluje dochádzku svojich zamestnancov. Podľa šéfa OĽaNO Igora Matoviča by sa tak zabránilo možnému falšovaniu podpisov zo strany zákonodarcov.

Predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) návrh odmietol s tým, že principiálne nepodporuje čiastkové zmeny Rokovacieho poriadku NR SR, ak na nich nie je všeobecná zhoda. Poslanci sa podľa jeho slov môžu dohodnúť na akejkoľvek úprave rokovacieho poriadku, musí však ísť o konsenzus všetkých strán.

Poslanec za Most-Híd Béla Bugár si nemyslí, že novela obyčajných ľudí zlepšuje rokovací poriadok. Podľa neho „obchádza iné možnosti“ a môže priniesť problémy technického charakteru.

Zákonodarca za SaS Martin Poliačik zdôraznil, že rokovací poriadok je „sto rokov za opicami“ a treba ho nahradiť modernou právnou normou zodpovedajúcou 21. storočiu.

Deň daňovej slobody bude možno pamätným dňom

Poslanec za SaS Martin Chren chce zasa prostredníctvom novely zákona o štátnych sviatkoch uzákoniť Deň daňovej slobody ako pohyblivý pamätný deň. V tento deň by občania podľa neho mohli posúdiť, či za dane dostávajú adekvátnu protihodnotu.

SaS chce v parlamente presadiť aj obmedzenie vlády pri zvyšovaní eurovalu alebo aj aktivácii akýchkoľvek finančných prostriedkov v rámci pomoci jednotlivým európskym krajinám.

Spolu s poslancom NR SR za Most-Híd Andrejom Hrnčiarom sa Martin Poliačik (SaS) novelou školského zákona usiluje zabrániť rušeniu šesťročnej formy štúdia v gymnáziu v Martine. Poslanci presadzujú, aby v tomto projekte bolo možné pokračovať.