Webnoviny - Svet

Pre SMK sú výsledky sčítania ľudu na Slovensku šokujúce

WEBNOVINY.SK

BRATISLAVA 15. apríla (WEBNOVINY) – Výsledky sčítania ľudu, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR, sú z hľadiska maďarskej menšiny priam šokujúce a budú mať dlhodobý negatívny vplyv na ďalší vývoj a osud maďarskej menšiny, povedal pre agentúru SITA predseda Strany maďarskej koalície (SMK) József Berényi.

"Za uplynulých desať rokov sa počet Maďarov na Slovensku znížil o 63 000, teda o 12 percent. Táto menšina tvorí už len 8,5 percenta z celkového počtu obyvateľstva krajiny. Tieto údaje sú horšie, než boli najpesimistickejšie predpovede sociológov,“ uviedol Berényi. Reagoval tak na minuloročné sčítanie ľudu, podľa ktorého počet ľudí hlásiacich sa k maďarskej národnosti klesol v porovnaní so sčítaním ľudu z roku 2001. Poznamenal, že na základe výsledkov sčítania sa budú odvodzovať aj podpory pre kultúru národnostných menšín, ale aj možnosť používania maďarského jazyka v zmiešaných obciach.

Riešením zachovanie maďarskej menšiny je rozšírenie legislatívy

Najdôležitejším predpokladom pre zachovanie maďarskej menšiny je podľa Berényiho rozšírenie legislatívy vzhľadom na kolektívne práva, posilnenie inštitúcií zameraných na národnostné menšiny a väčšia štátna podpora. „Kľúč riešenia nie je v maďarskej menšine, ale v slovenskej politike a v slovenskej verejnosti. Predovšetkým treba skoncovať s politikou vytvárania nepriateľského obrazu voči maďarskej menšine,“ skonštatoval Berényi.

Miernejší postoj k poklesu počtu ľudí hlásiacich sa k maďarskej menšine zaujal Most-Híd, za ktorý hovorkyňa Zuzana Bačiak-Masaryková uviedla, že to, čo absentuje, je vedecký pohľad na túto skutočnosť, a do úvahy treba brať všeobecne nižšiu natalitu či prirodzenú asimiláciu, ktorá súvisí s celkovou zmenou vnímania hodnôt národa a národnej identity. Poukázala však aj na fakt, že takmer štyristotisíc občanov neuviedlo národnosť, čo mohlo byť podľa nej spôsobené aj radikalizáciou národnej politiky. Spomenula aj odchod tunajších Maďarov do Maďarska, ale i do sveta za prácou či štúdiom, pričom sa takíto migranti nie vždy vrátia späť na Slovensko, čo sa mohlo odzrkadliť na celkovom výsledku.

Rusíni zaznamenali nárast

Ako uviedla hovorkyňa, „národnostná politika Mosta-Híd dbá na to, aby vzdelávanie, kultúrne záujmy, ale aj legislatívne prostriedky dostatočne zabezpečili rozvoj národnej identity menšín vôbec. To by malo zabrániť poklesu počtu príslušníkov národnostných menšín a naopak, umocňovať v nich pocit, aby sa tu cítili ešte viac doma“.

Naopak, Rusíni zaznamenali pri minuloročnom sčítaní obyvateľstva nárast, stali sa treťou najpočetnejšou minoritou na Slovensku (po maďarskej a rómskej). Výsledkom dokonca „predbehli“ aj obyvateľov hlásiacich sa k českej národnosti. Tento pozitívny nárast pripisuje Silvia Lysinová z Rusínskej obrody na Slovensku poctivej práci rusínskych organizácií a združení na poli rusínskej kultúry, jazyka, či školstva.

Stúpajúca tendencia obyvateľov hlásiť sa k rusínskej národnosti pre Lysinovú znamená najmä prinavrátenie vlastnej identity ľuďom, ktorí ju z objektívnych príčin v minulosti strácali. Ako dodala, súčasne však sledujú nový negatívny fenomén asimilácie s väčšinovým národom, čo je podľa nej veľmi nebezpečným faktorom vývoja rusínskej národnostnej menšiny na Slovensku. Podľa Lysinovej by menšinám mohli pomôcť „systémové zmeny v oblasti inštitucionálneho zabezpečenia národnostných menšín, tiež ich väčšej nezávislosti od politických nominácií a väčšej spojitosti s menšinovými organizáciami a združeniami“.

Poliaci vnímajú Slovensko ako prechodnú stanicu

Povedomie Rusínov chcú zvýšiť prostredníctvom mediálnej kampane, rôznymi kultúrno-spoločenskými akciami, seminármi, ale aj prostredníctvom osvety a školstva. Ako však pripomenula Lysinová, „v rámci sčítania bolo vidno, že národnosť u veľkej časti populácie nezohráva význam a mnohí túto otázku vidia v spojení s osobnými, najmä ekonomickými výhodami“. Podľa nej úlohu zohrali aj historické traumy, ktoré ostávajú príčinou toho, prečo sa rusínske obyvateľstvo nehlási k svojej národnosti. „Mnohí, najmä starší ľudia v rámci sčítania váhali pri tejto otázke, ako by sa obávali, že ´keď si napíšem rusínsku národnosť, vyvezú ma do Ruska´.“

Malgorzata Wojcieszynska z Poľského klubu zareagovala na pozitívny nárast poľskej menšiny slovami, že jednou z možných príčin je aj vstup oboch krajín do EÚ a s tým súvisiace otvorenie trhu práce, keď „veľa Poliakov nachádza prácu v medzinárodných korporáciách, niektorí z nich vnímajú Slovensko ako prechodnú stanicu, iní ostávajú, zakladajú si tu rodinu.“ Stimulom pre zvýšené povedomie je však podľa nej aj aktivita Poľského klubu, či vydávanie poľského mesačníka na Slovensku Monitor Polonijny, v ktorom venovali téme národného povedomia značný priestor. V doterajších aktivitách bude Poľský klub pokračovať a podľa Wojcieszynskej by pôsobnosť chceli rozšíriť aj do regiónov.

Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM