Remišová ŽIADA ďalšie zdroje na riešenie utečeneckej krízy: Bude Slovensku vyhovené?

Krajiny, ktoré sú v prvej línii migračnej vlny z Ukrajiny, potrebujú väčšiu podporu a funkčné nástroje na riešenie tejto krízovej situácie.

3. máj 2022 han Zo Slovenska

Slovensko a ďalších deväť členských štátov Európskej únie (EÚ) sa preto obrátili so žiadosťou na Európsku komisiu (EK) o dodatočnú rozpočtovú flexibilitu pri využívaní eurofondov na riešenie migračnej krízy.

Informoval o odbor komunikácie Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR. Za Slovensko výzvu podpísali ministerka regionálneho rozvoja Veronika Remišová (Za ľudí) a minister financií Igor Matovič (OĽANO).

"Utečenecká kríza vyvolaná barbarským útokom Ruska na Ukrajinu nemá rovnaký dopad na všetky krajiny EÚ. Tie štáty, ktoré migračná vlna zasiahla najviac, potrebujú od EÚ oveľa väčšiu podporu. Od EK preto požadujeme väčšiu flexibilitu pri využívaní eurofondov na najbližšie roky, ale tiež špeciálne finančné zdroje nad rámec eurofondov,“ zdôraznila Remišová.

Od vypuknutia vojny na Slovensko prišlo vyše 380-tisíc utečencov z Ukrajiny. Celkovo pred vojnou utieklo už viac ako 5 miliónov Ukrajincov.

Väčšia podpora

Podpora nad rámec eurofondov by znamenala, že Slovensko a ďalších deväť krajín by dostali finančnú injekciu napríklad z Rezervy na solidaritu a núdzovú pomoc (SEAR), Nástroja flexibility či z rezervy rozpočtu EÚ.

„Politika súdržnosti (eurofondy) v minulosti pomohla zvládnuť viaceré hospodárske krízy, no nemôže byť jediným ani hlavným nástrojom riešenia kríz členských krajín, pretože by to ohrozilo dosiahnutie dlhodobých cieľov politiky súdržnosti. Preto vyzývame Komisiu, aby pripravila ďalšie návrhy na posilnenie pomoci EÚ pre utečencov a ľudí, ktorí utečencom poskytujú útočisko,“ uvádza sa v spoločnom stanovisku.

Krajiny vyzvali EK, aby prišla s návrhmi na poskytnutie dodatočných finančných prostriedkov aj nad rámec politiky súdržnosti. V stanovisku argumentujú napríklad aj bezprecedentným rastom cien energií a stavebných materiálov až o viac ako 50 %.

Ďalšie problémy

"Jedným z dopadov vojny je tiež narušenie dodávateľských reťazcov a výrazné zvýšenie cien stavebných materiálov, najmä ocele a dreva. Keďže veľa Ukrajincov sa rozhodlo z EÚ vrátiť domov a bojovať za svoju vlasť, jedným z dôsledkov vojny je tiež nedostatok pracovnej sily, ktorý negatívne ovplyvňuje najmä sektor stavebníctva a dopravy,“ vysvetľujú predstavitelia viacerých vlád.

Pod výzvu Európskej komisii sa podpísalo 15 zástupcov najviac postihnutých krajín – Slovenska, Bulharska, Chorvátska, Českej republiky, Estónska, Maďarska, Lotyšska, Litvy, Poľska a Rumunska. Medzi signatármi sú najmä ministri financií a regionálneho rozvoja.

FOTO: ilustračné

Ďalšie aktuálne a zaujímavé správy z domova a zo sveta nájdete aj na našej stránke Dnes24 a Facebooku.