Júlia Vargová Rôzne

Šéfka Úradu jadrového dozoru: Slovensko je malá krajina so širokým jadrovým programom

S predsedníčkou Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky sme sa porozprávali o jej vzťahu k Trnave, o blízkej elektrárni v Jaslovských Bohuniciach aj o dostavbe tej mochovskej.

Ilustračný obrázok k článku Šéfka Úradu jadrového dozoru: Slovensko je malá krajina so širokým jadrovým programom
3
Galéria

Počas rozhovoru s Martou Žiakovou sme sa dozvedeli prečo je dostavba Mochoviec pre Rakúšanov tŕňom v oku a ako expertka vníma jadro v súvislosti s klimatickými zmenami. V rozhovore sa dočítate aj čo to o atómovej energii, jej bezpečnosti, alternatívach a možnej budúcnosti.

Aký máte vzťah k Trnave?

„Nie som rodená Trnavčanka, narodila som sa v Handlovej, pretože tam bola nemocnica a rodičia vtedy žili v Prievidzi. Ale od roku 1959 žijem v Trnave, takže nič iné ako Trnavu vo vzťahu k mojim koreňom nepoznám. Až po gymnázium som študovala v trnavských školách, potom som študovala v Bratislave na Elektrotechnickej fakulte SVŠT teraz Slovenskej technickej univerzite, kde som získala aj hodnosť kandidáta vied. Dochádzala som.“

„Hrávala som basketbal za Sláviu Trnava a cez týždeň boli v Trnave tréningy.“

Študovalo tam viac žien, alebo to bol čisto mužský odbor?

„Počet žien na fakulte bol v tom období celkovo nízky. V mojom ročníku obzvlášť. Zo 600 študentov nás bolo 60.“

Mali ste už vtedy jasnú predstavu, čomu sa chcete venovať?

„Ten môj výber bol daný rodinným pozadím. Nemohla som si vyberať školy, ktoré boli atraktívne. Nikdy som nemala problém s matematikou a fyzikou, tak som sa sústredila na technické školy. Ale že sa budem venovať jadrovej energetike som vtedy ani len netušila.“

Mali ste nejaký sen, čím ste chceli byť?

„Nemala som špecifický sen, napríklad byť lekárkou. Smerovanie k jadru prišlo prirodzene, po ukončení môjho ašpirantského štúdia. Hľadala som zamestnanie a našla som ho vo VUJE (Výskumnom ústave jadrových elektrární) v Trnave. Tam som začala pracovať na Školiacom stredisku pre výcvik zamestnancov jadrových zariadení. Ak by som mala vtedy možnosť si vybrať, rada by som ostala na škole, no nebolo to možné. A tak po rokoch cestovania do školy v Bratislave som sa rozhodla, že chcem ostať v Trnave.“

Máte nejaké obľúbené trnavské lokality?

„Mám to tu vo všeobecnosti rada. Je to mesto môjho detstva a mladosti. Trnavské kostoly sú excelentné a rovnako fantastická je pre mňa pešia zóna. Zbožňujem miestnu knižnicu i divadlo.“

Začínali ste na Školiacom stredisku. Ako ste sa odtiaľ dostali do vedenia?

„Vyštudovala som automatizačnú techniku a pokračovala som v technickej kybernetike. Myslela som si, že sa budem venovať meraniu a regulácii jadrových elektrární. Po príchode na Školiace stredisko som musela absolvovať jedenapolročné školenie a po jeho skončení mi bolo povedané, že meranie a reguláciu dostal niekto iný a mne dávajú na starosť primárny okruh. Začala som teda ako lektorka, neskôr som sa posunula na vývoj školení pre personál, následne na prípravu školení pre zahraničné organizácie, ktoré by mohli pôsobiť na Slovensku, až som sa postupne dostala k veľkým projektom orientovaným na jadrovú bezpečnosť našich zariadení. V roku 2002 bol vypísaný konkurz na obsadenie miesta predsedu úradu, tak som sa prihlásila a som tu.“

Čo všetko máte pod palcom?

„Úrad jadrového dozoru je špecializovaná inštitúcia v štátnej správe. Vykonávame dozor nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení, nad fyzickou bezpečnosťou týchto zariadení, máme povinnosti v oblasti havarijnej pripravenosti, informovania verejnosti a sme aj špecializovaným stavebným úradom pre jadrové zariadenia. Aby ste si to správne predstavili, vykonávame našu činnosť „obdobne“ ako Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ani oni nie sú prítomní pri každom vyšetrení pacientov, ani pri každom stanovení liečby pri lekároch.“

Takže pod vás spadajú elektrárne v prevádzke, aj tie vo výstavbe?

„Áno, všetky. Prevádzkované, vo výstavbe, aj vyraďované.“

„Slovensko je špecifické tým, že na tak malú krajinu máme relatívne široký jadrový program – vo výstavbe máme dva bloky, v prevádzke štyri a vo vyraďovaní tri.“

Čo všetko máme v prevádzke?

„V Bohuniciach máme v prevádzke dva bloky – označované sú EBO tretí a štvrtý blok a v Mochovciach máme v prevádzke dva bloky Mochovce 1 a 2. Vo výstavbe sú Mochovce 3 a 4. Okrem toho, keďže aj vyraďujeme jadrové elektrárne, potrebujeme mať k dispozícii zariadenia, ktoré sú schopné upravovať a spracovávať rádioaktívne odpady. Takéto zariadenia spracovávajú odpady nielen z vyraďovaných blokov ale aj z blokov, ktoré sú v prevádzke. Rádioaktívny odpad musí byť špeciálne oddelený od životného prostredia. Po spracovaní sa ukladá do úložiska nízkoaktívnych odpadov, ktoré máme vybudované neďaleko elektrárne Mochovce a je v prevádzke od roku 1999. Slovensko má v tomto smere vybudovaný slušný reťazec na úpravu a spracovanie rádioaktívnych odpadov, ktorý zabezpečuje, že aj záverečná etapa života elektrárne, jej vyraďovanie, prebieha bezpečne.“

V poslednej dobe čoraz viac rezonuje problematika klimatickej zmeny. Protesty už sa dostali aj do našich ulíc. V tejto súvislosti znejú hlasy za jadro aj proti jadru. Ako to vidíte vy?

„V rámci trendov celej Európskej únie vychádza, že ak chceme znížiť emisie CO2, s obnoviteľnými zdrojmi to nevieme dosiahnuť a okrem toho by to bolo značne drahé. Ak sa pozrieme na iné možnosti, ktoré pre výrobu elektrickej energie máme, nie je ich veľa. Jadro je v súčasnej dobe jedna z mála možností, ktoré neemitujú CO2. Otázka je, aké elektrárne sú vhodné na budovanie. Najnovšími blokmi v Európskej únii sú dva bloky, z ktorých jeden je budovaný vo Fínsku a jeden vo Francúzsku. Sú to bloky označované ako EPR a výkon jedného bloku je 1750MW, čo predstavuje približne výkon štyroch blokov, ktoré máme v prevádzke my.“

Mnohí ekologicky zmýšľajúci ľudia sú na jednej strane zástancami elektromobilov, no na druhej strane sú proti jadrovým elektrárňam. Do áut však potrebujú energiu… Kde ju vziať?

„Presne. A tiež sa vynára otázka, čo budeme robiť s batériami z tých áut, až doslúžia? Sú to materiály a náplne s nepriaznivým vplyvom na životné prostredie. Zavrieme rafinérie? Tie tiež nemajú pozitívny vplyv… Z hľadiska produkcie plynov nebezpečných pre životné prostredie reprezentujú nebezpečenstvo aj kravy. Otázne je tiež, ako by sa dala jadrová energia nahradiť.“

Aj v solárnych paneloch sú komponenty škodlivé pre životné prostredie.

„Jedného dňa solárny panel doslúži a bude potrebné ho ekologickým spôsobom spracovať, čo v súčasnosti nie je premyslené. Jadrová elektráreň počas svojej prevádzky myslí aj na záverečný krok celého procesu. Každé odvetvie má svoje riziká, v jadrovej energetike ich dôsledne identifikujeme, eliminujeme alebo kompenzujeme.“

Rozhovor je súčasťou série článkov. Pokračovanie si môžete prečítať tu:

ROZHOVOR so šéfkou Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky
3
Galéria
Zdroj: Dnes24.sk

Rýchle správy

Najčítanejšie