Smutné výročie: Pred 50 rokmi sa v Prahe na protest upálil študent Jan Palach

Pamiatku študenta histórie Jana Palacha, ktorý sa pred 50 rokmi v Prahe na Václavskom námestí polial horľavinou a podpálil, si v týchto dňoch pripomenú v Česku nielen ústavní činitelia a občania, ale aj viacero zahraničných hostí.

Ilustračný obrázok k článku Smutné výročie: Pred 50 rokmi sa v Prahe na protest upálil študent Jan Palach
Zdroj: TA3

Jan Palach (20) sa 16. januára 1969 podpálil na protest proti tomu, ako rýchlo rezignovali obyvatelia vtedajšej Československej socialistickej republiky (ČSSR) na akýkoľvek odpor voči okupácii krajiny vojskami Varšavskej zmluvy, ktorá sa začala 21. augusta 1968. Palach podľahol zraneniam 19. januára 1969. V roku 2013 sa stal v Česku 16. január Dňom upálenia Jana Palacha, zaraďovaným medzi významné dni krajiny.

Dôkaz hnevu

Študent chcel svojím činom najmä povzbudiť vtedajšiu spoločnosť, ktorá upadala do letargie a bála sa akejkoľvek formy odporu. Po tom, ako Palacha previezli s popáleninami do fakultnej nemocnice v pražskej štvrti Vihohrady, s ním na druhý deň urobili rozhovor, v ktorom sa zmienil o svojom čine ako o dôkaze veľkého hnevu nad vtedajšou spoločenskou ľahostajnosťou voči komunistom.

Na Palachov pohreb na pražských Olšanských cintorínoch prišlo 25. januára 1969 až do 200.000 ľudí a smútočný pochod sa stal masovým protestom proti pokračujúcej okupácii. Sprievod sa začal na mieste upálenia – na Václavskom námestí. Počas tzv. normalizácie spoločnosti sa jej predstavitelia usilovali pamiatku na Palacha potlačiť, avšak na upálenie študenta ľudia nezabudli.

V januári 1989 päť opozičných skupín zorganizovalo Palachov týždeň, ktorý bol pôvodne pripravený ako jeho spomienková akcia. Vyústil však do tvrdého potlačenia vládnym režimom.

Sériu občianskych demonštrácií potlačil Zbor národnej bezpečnosti (ZNB) vrátanie pohotovostného pluku a Ľudové milície, a to aj pomocou vodných diel, psov a slzotvorného plynu. Stovky ľudí zbili, mnohých zatkli, iných vyviezli za Prahu do lesov. Išlo o prvé masové vystúpenie proti vládnucemu režimu po 20 rokoch.

Po páde socialistického spoločenského poriadku v roku 1989 prezident Václav Havel prepožičal 28. októbra 1991 Janovi Palachovi in memoriam Rad Tomáša Garrigua Masaryka I. triedy za vynikajúce zásluhy o demokraciu a ľudské práva.

Nasledovali ho ďalší

Diplomati súčasnej Českej republiky kladú veniec a kvety aj k pomníku Jana Palacha v Bruseli. Pomník stojí v mestskej časti Woluwe-Saint-Pierre od roku 1999. Česko ho Bruselu venovalo pri príležitosti 30. výročia upálenia Jana Palacha. Projekt sa realizoval z iniciatívy českého veľvyslanectva v Bruseli a za pomoci vtedajšieho starostu Woluwe-Saint-Pierre Jacqua Vandehauteho. Autorom pomníka je sochár František Janda.

Príklad Jana Palacha nasledovali mnohí ďalší. Podľa dobových správ Verejnej bezpečnosti bolo len na území Čiech, Moravy a Sliezska v období 16.-31. januára 1969 zaznamenaných desať prípadov samoupálenia, z ktorých dva – Jan Palach a Josef Hlavatý – sa skončili úmrtím. Podľa ďalších analýz dokumentov sa od januára do apríla toho roka uskutočnilo v ČSSR 29 pokusov o samoupálenie, pričom len v troch prípadoch (Jan Palach, Jan Zajíc a Evžen Plocek) mali „nepochybne altruistický charakter“.

Foto: ilustračné

Zdroj: YouTube.com
Zdroj: TASR